Jo Nesbo sa slovenským čitateľom predstavil v prvom rade ako autor skvelých kriminálok  s nezameniteľným detektívom Harrym Holom. V knihe Headhunters však jeho postava absentuje a uvoľňuje cestu mužovi, ktorý má od policajnej práce na míle ďaleko. O to viac mu držíte palce, keď sa snaží ostať nažive a navyše zvíťaziť nad svojím protivníkom.

Roger Brown pracuje ako lovec mozgov . Nehľadajte za tým nič mystické ani krvavé. Ide o profesiu vyhľadávača tých najlepších kandidátov pre lukratívne „fleky“. Lovec mozgov dokonale pozná reč tela a na základe niekoľkominútového rozhovoru vás celého prečíta. Rogerove schopnosti sa ukážu ako neoceniteľný spojenec, keď sa vďaka manželke Diane zoznámi s Clasom Grevem. Sympatický Holanďan sa perfektne hodí na pozíciu, ktorú by Roger rád obsadil a nadviaže s ním bližší kontakt. Jeho snaha spoznať ho je o to výraznejšia, že Greve vlastní Rubensov stratený obraz a Roger sa potajme venuje krádežiam umeleckých diel. Lenže nie všetko ide podľa plánu a zdá sa, že Greve má vlastné nekalé úmysly, v ktorých je Roger obyčajným pešiakom. A ako do všetkého zapadá Diana a Rogerova niekdajšia milenka? Roger postupne zisťuje, že nič je ako predtým a bude mať veru čo robiť, aby sa vymotal z klbka lží, zrady a všade striehnuceho nebezpečenstva.

Na novinku od nórskeho autora Nesba som sa veľmi tešil, pretože po skúsenostiach s predošlými dielami som vedel, že ma čaká ďalší skvelý zážitok. Trochu ma mrzelo, že sa nejedná o pokračovanie prípadov starého dobrého Harryho, ale napokon som bol rád. Po počiatočnom dôkladnom zoznámení sa s hlavnou postavou a jej pracovným zameraním začína dej parádne odsýpať a na cca 250 stranách sa toho udeje požehnane. Ak máte radi dynamiku bez zbytočných omáčok, opisov a odbočiek, Headhunters sú pre vás to pravé. Navyše sa nebojte skočiť na návnady, ktoré vám Nesbo ponúkne. Takmer som uveril (kvôli istému nečakanému zvratu), že Roger tiež stratil akékoľvek morálne zábrany a čudoval som sa, ako mi to mohol autor spraviť – mne, čo som jeho hrdinovi tak veril a držal mu palce a ticho ho podporoval? Ale napokon ma presvedčil akurát o tom, že vo svojom žánri patrí medzi špičku a dobre vie, ako sa pohrať s citmi i pozornosťou svojich čitateľov.

Severské kriminálky nepochybne zažívajú svoje najlepšie obdobie a ja sa rozhodne rád zveziem na ich vlne. A dúfam, že aj vy, bola by škoda ju prepásť.

Možno ste ani netušili, že jeden z najúspešnejších súčasných slovenských autorov, Michal Hvorecký, má len 33 rokov, žije v Bratislave, píše od pätnástich rokov a získal viacero literárnych ocenení a autorských štipendií a dobre ho poznajú už aj v Nemecku, Česku, Talianku a Poľsku, kde vyšli preklady jeho kníh. Pred dvanástimi rokmi debutoval zbierkou poviedok Silný pocit čistoty, neskôr nasledovala zbierka Lovci & zberači, romány Posledný hit, Plyš, Eskorta, fejtóny Pastiersky list no a naposledy to bol román Dunaj v Amerike.

• Hovorí sa, že tým čím sme v dospelosti do veľkej miery ovplyvňuje detstvo. Aké detstvo si mal Ty a v čom Ťa zásadne ovplyvnilo?

V našej rodine bolo písanie podstatnou činnosťou, môj otec aj starý otec písali knižky – nie však literatúru, ale odborné knihy, najmä učebnice. Starý otec bol profesor ekonómie a môj otec je profesor informatiky. Moje detstvo bolo spojené s pohľadom na chrbát otca, ktorý ťukal do písacieho stroja. Mal som trinásť rokov, keď prišla Nežná revolúcia. Z detstva si pamätám prekvapivo veľa detailov a určite z nich ešte budem čerpať. Dnes som rád, že som zažil oba režimy, tá skúsenosť ma mnohému naučila a myslím si, že aj preto som si za svoje povolanie zvolil písanie. Nemá zmysel spätne rojčiť, čo by bolo keby, ale zamerať sa na to, čo môže urobiť teraz každý z nás pre to, aby sa na Slovensku žilo lepšie.

• Akú úlohu majú v Tvojom živote knihy, a ktorá je Tvoja najobľúbenejšia?

Čítam veľa. Je to moja vášeň aj závislosť. Obľúbených autorov je toľko, že by sa sem  nezmestili. Bez svojej knižnice, ktorá tvorí najdôležitejšiu časť môjho majetku a zahŕňa tituly troch generácií našej rodiny, si neviem predstaviť svoj život. Knihy zbieram po celom svete, často ich nakúpim toľko, že sa mi nezmestia do batožiny a musím ich sám sebe poslať poštou. Za každou knihou v mojej knižnici sa skrýva príbeh. Pravidelne čítam knihy Georga Orwella, Williama Gibsona, Sylviu Plathovú, Dominika Tatarku, Thomasa Pynchona, Stanislawa Lema aj Egona Bondyho.

• Kedy si už definitívne vedel, že písanie Ťa bude živiť?

Dúfam, že raz nastane deň, keď ma bude živiť iba literárne písanie. Zatiaľ zostáva v nedohľadne Raz v noci, keď som mal pätnásť rokov, som začal písať do zošita svoj prvý román, ktorý dnes už po sebe ledva dokážem prečítať. Odvtedy som písať neprestal, to viem, ale odtiaľ je k živobytiu ešte ďaleko.

• Od vydania Tvojej prvej knihy Silný pocit čistoty prešlo dvanásť rokov. Vnímaš vo svojom písaní posun?

Samozrejme, zmenil som sa ako človek aj ako autor. Práve v zmene je kľúč vývoja. Nechcem stagnovať, ale radšej riskovať.

• Venuješ sa výlučne písaniu alebo Ťa živí aj niečo iné?

Vždy ma živilo niečo iné. Na univerzitu som šiel oveľa neskôr ako moji rovesníci a vyštudoval som estetiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Mojich rodičov tento prístup, prirodzene, štval, ale mne to umožnilo získať medzičasom celkom iné skúsenosti a dodnes nechápem, prečo je u nás zvykom ísť v osemnástke na vysokú a v 23 do pracovného procesu. Vystriedal som množstvo rôznych zamestnaní od lepiča plagátov pre rockový klub, cez reklamného textára až po manažéra turistických lodí na Dunaji.

• Tvoje knihy vyšli v Nemecku, Taliansku, Poľsku a v Českej republike, za svoje diela si získal niekoľko ocenení a autorských štipendií. Dá sa povedať, že si úspešným spisovateľom, vnímaš sa tak aj ty sám?

Podľa toho, ako sa ten úspech chápe. Mám dosť veľa čitateľov, čo je veľký dar a pocta. Ale finančne úspešný bohvieako nie som, pretože každý mesiac musím uvažovať nad tým, z čoho zaplatím nájomné.

• Pravidelne cestuješ do Nemecka, kde sa konajú čítačky Tvojich kníh a literárne diskusie. Prečo práve Nemecko a v čom sú Nemci iní ako Slováci.

V Nemecku mám vynikajúceho vydavateľa. Vyšli mi tam dve knižky a absolvoval som aj desiatky čítačiek. Na druhej strane, odvtedy ma doma ešte viac ľudí nenávidí, pretože úspech sa na Slovensku neodpúšťa:-) Myslím si, že zahraničných vydavateľov už nezaujíma česká a slovenská literatúra len tak sama o sebe, ale určite ich zaujímajú konkrétne knihy, príbehy, ktoré by mohli osloviť a prilákať aj čitateľov v cudzine. Slovensko už nie je exotika, ale máme tu osobitý hlas a ten si môže nájsť publikum. Česká literatúra to má vo svete ľahšie, pretože viacerí ich autori ako Hrabal, Kundera či Havel sú svetoznámi a to sa nijakému slovenskému dosiaľ nepodarilo. Mňa aj kvalitné nemecké denníky pravidelne označujú za slovinského alebo českého autora. V Nemecku má literatúra mimoriadne postavenie a autori v spoločnosti pomerne silnú pozíciu, neporovnateľnú so Slovenskom.

• Umelcov som si vždy predstavovala ako extravagantných, hlučných a tak trocha mimo reality. Ako je to s Tebou? Máš rád spoločnosť alebo si skôr samotár.

Mne sa veľmi nepozdáva, ako sa spisovatelia často zobrazujú vo filmoch alebo v televízii – ako samovražední asociáli a zúfalci, ktorí nevedia normálne prežiť ani jeden deň. Aj na Slovensku je vžitý obraz spisovateľa-príživníka s mastnými vlasmi, dlhou bradou, v špinavom kabáte a s fľašou borovičky v ruke. Poznám veľa spisovateľov z rôznych krajín a hoci sa medzi nimi nájdu čudáci, určite ich v priemere nie je viac ako v iných brandžiach. No pravdou je, že spisovateľstvo je v istom zmysle extrémne povolanie – takmer každý autor si musí zvyknúť na veľa samoty. Som samotársky človek, ktorý sa často pohybuje v spoločnosti ľudí.

• Dej knihy Dunaj v Amerike sa odohráva na lodi, ide o zmes cestopisu, thrilleru a príbehu o láske. V ktorej časti sa najviac zrkadlíš Ty?

Určite v Martinovi Royovi. No myslím, že v každom hrdinovi, ktorého som vytvoril v próze, je kus zo mňa. Roy pracuje na dunajských lodiach a je to pôvodne literárny prekladateľ. Zo zúfalstva, ktoré u nás v knižnej brandži vládne, sa rozhodne pracovať v turizme. Silná literárna postava, autentický hrdina do istej miery začne v texte žiť vlastným životom. Vytvorí si svoju reč, svoje gestá, spôsob prejavu a správanie. Autor nie vždy vie, ako to s postavou dopadne a čo sa stane v deji. Tento hrdina sa mi menil pod rukami počas dvoch rokov, ktoré som na knižke strávil. Poznám ho medzičasom veľmi dobre, lepšie ako niektorých reálnych ľudí vo svojom okolí.

• Čo rád robíš ak práve neťukáš do klávesnice?

Žijem na bratislavskom sídlisku pri vinohradoch, kam si chodievam zabehať. Rád chodím aj do kina a do divadla. No mojou najväčšou vášňou popri literatúre je hudba. Chodievam do klubov na koncerty aj dídžejov, alebo aj na operu a do filharmónie.

• Život sa veľmi plánovať nedá, nečakané udalosti nám vedia niekedy poriadne zavariť.  Si typ človeka, ktorý plánuje alebo necháva vecí plynúť?

Dosť veľa vecí plánujem, pretože mám povinnosti, ktoré súvisia s mojím povolaním a tie si plním: sú to najmä podujatia a rôzne termíny. Ale môj život ma skoro každý deň prekvapuje. Nikdy som nepredpokladal, že sa vyvinie takýmto smerom.

• Tvoje obdivovateľky by určite rady vedeli, ako je to so ženami v Tvojom živote. Máš vážnu známosť?

Svoje prípadné obdivovateľky srdečne pozdravujem!:-)

Michalovi Hvoreckému za rozhovor ďakuje Eva Mamrillová.

Numerati - O touze porozumět a předpovědět lidské chování v digitálním věku

Možno ste ten typ človeka, ktorý verí, že je typom človeka, ktorého nemožno zredukovať na algoritmy správania a zaradiť ho tak do jasných kategórií -- Mestská mládež, alebo Žena stredného veku.

Možno s Vami budem súhlasiť a možno budeme mať pravdu. Ale istý druh ľudí -- matematici, počítačoví vedci a inžinieri -- o ktorých Stephen Barker píše v knihe Numerati to vidia inak. V skutočnosti sa na takýto skepticizmus pozerajú ako na krmivo pre matematické formuláre, ktoré vytvárajú pre uspokojenie svojich klientov -- platiacich firiem a politikov.

Baker, ktorí píše pre BusinessWeek kategorizuje “kategorizovateľov” v siedmich kapitolách. Niektorý hltači čísel nás dekódujú, ako zákazníkov , iní ako voličov, alebo ako pacientov dokonca aj ako potencionálnych teroristov.

V každom prípade ide o myšlienku zbierania dát(data mining), používania počítačov na ich zobrazovanie a interpretovanie a následné dochádzanie k záverom o tom, ako sa budeme správať, alebo čo by nás mohlo presvedčiť sa správať tak ako je potrebné.

Heslo znie: “Zmeníme Vás na matematiku”.

Niekedy prichádzajú dáta z firiem, ktoré ich zbierajú z verejných archívov, alebo zoznamov predplatiteľov, alebo sa robia vyčerpávajúce subjektívne prieskumy kde sa dochádza k záverom na základe toho či vlastníte mačky, máte predplatený gurmánsky magazín, ku voličom ktorej strany patríte a tak predpovedajú vás mali osloviť vo svojej kampani (alebo nemali).

Najzaujímavejšie informácie ale podávame sami, hlavne pokiaľ “žijeme” online. Bakerovi vedci nás monitotujú kolektívne (ak te to anonimné).

Schémy webového surfovania sú použité ako štruktúry nášho správania , ktoré napríklad pomáhajú zadávateľom reklamy rozhodnúť sa, kedy nás majú zasiahnuť a akým spôsobom. Najskôr si poviete, že už ste si vedomí týchto aktivít, ale Baker odkrýva niektoré prekvapujúce skutočnosti.

V jednej z najzaujímavejších kapitol popisuje úsilie premieňať a odhaľovať informácie o nás prostredníctvom blogov a sociálnych sietí. Dnes špehujeme sami seba a posielame elektronické aktualizácie minútu po minúte.

Zatiaľ čo milióny radových občanov sa predháňajú pri odhaľovaní a vytváraní vlastnej individuality pomocou množstva nových online hračiek, malá skupiny ľudí pracuje na najúčinnejších spôsoboch, ako premeniť tieto individuality do čísiel a tabuliek.

V knihe nájdeme aj optimistický pohľad na získavanie dát v rámci zdravotnej starostlivosti, kde strojčeky pripojené na sieti nám budú hovoriť našu váhu, doporučovať telesnú aktivitu a aj čas, ktorý máme stráviť na záchode -- všetko preto, aby sme žili zdravším, šťastnejším a dlhším životom.

Ale je tam aj varovanie v kapitole, venujúcej sa nástrojom informačného veku, ktoré chytajú teroristov a iných “bad guys” a pri ktorých je veľké riziko zneužitia.

Možno uveríte a stotožníte sa z názorom autora, že matemetici a počítačový vedci sú, alebo čoskoro budú v pozícii, keď búdú vládnuť informáciám o našich životoch. Alebo neveríte tomu, čo o vás zistí nejaký chlapík s počítačom z divnej kancelárie a firmy o ktorej ste nikdy nepočuli. Ale na tom čomu veríme nezáleží. Záleží na tom, že tomu verí ten chlapík a jeho klienti.

Stephen Baker: The Numerati, an introduction
httpv://www.youtube.com/watch?v=1s9rlmyEyBg