Juraj Červenák je slovenský autor, známy hlavne fanúšikom žánru fantasy. Čoskoro sa na knižnom trhu objaví po českej aj slovenská verzia jeho najnovšieho románu – Strážcovia Varadínu. Na moju veľkú radosť súhlasil s rozhovorom, pre náš blog.

Narodili ste sa v Banskej Štiavnici. Je to naozaj najkrajšie mesto na Slovensku?

Neviem, či je najkrajšie, ale rozhodne má výnimočnú atmosféru a veľmi netradičnú „tvár”. Dýcha to tam históriou a prírodou, takže keď sa ma pýtajú, prečo píšem historické príbehy a fantasy, vravím, že je to práve vďaka tomu štiavnickému duchu. Zároveň je ale Štiavnica tak trochu „od ruky”, takže sa tam žije skromne. Keď nejakí „víkendoví chatári” vzdychajú, ako nám závidia život v Štiavnici, zvyčajne odpovedáme: „Fajn, tak sem príďte žiť za tie platy a uvidíme, čo poviete potom.” Tak či onak sa ale do Štiavnice vraciam rád a hoci už zopár rokov žijem v Košiciach, stále sa považujem za čistokrvného Štiavničana.

Okrem iného ste pracovali aj ako vedúci kina. Pre mnohých ľudí to môže byť vysnívané povolanie. Čo všetko obnáša také riaditeľovanie v kine?

Keďže milujem filmy, robil som to rád a s chuťou. V podstate k tomu treba mať jedinú schopnosť – vedieť vybrať filmy pre miestne publikum, objednať ich a náležite spropagovať. Potom už stačí len prísť, pozdraviť pokladníčku a uvádzača, sadnúť si do hľadiska, pozrieť si film s ostatnými divákmi a po predstavení si s niektorými o tom pokecať. Ako inak, takto to funguje len v malých lokálnych kinách.

Ako malý chlapec ste vraj napísali kovbojský román. Nerozmýšľali ste niekedy nad tým, že ho pre deti znovu prepíšete?

To, že som ho napísal v detstve, ešte neznamená, že je určený pre deti. Vlastne to bol celkom krvák. A k westernu mám kladný vzťah doteraz – hlavne tomu filmovému. Je to možno najrýdzejšia forma dobrodružného príbehu. Aj moje fantasy či historické príbehy obsahujú silné westernové prvky, väčšina mojich hrdinov sú tak trochu osamelí pištoľníci – aj keď namiesto koltov nosia pri bokoch meče.

Píšete hlavne fantasy, čím si Vás tento žáner získal a čím vyniká medzi ostatnými?

Neodvážim sa tvrdiť, že fantasy vyniká nad ostatnými žánrami. Získala si ma však tým, že je to možno posledný záchvev klasického dobrodružstva a mýtického rozprávania v dnešnej literatúre. Niekto rád číta o mafii či sexe vo veľkomeste, stále sú však čitatelia, v ktorých rezonujú staromódne príbehy o boji dobra so zlom, o láske, cti a hrdinstve. Vo filmoch napríklad tieto námety stále nevymreli. V literatúre (a hlavne v tej súčasnej slovenskej) živoria.

Vaše knihy vychádzajú najprv v češtine. Upravujete ich do tohto jazyka sám alebo potrebujete odbornú pomoc?

Väčšinu románov som napísal po slovensky a do češtiny boli preložené. Niekoľko kníh som však napísal priamo v češtine. Nemám s tým vôbec žiadny problém – ako publicista prakticky denne píšem články v češtine na rôzne filmové weby a pod. Dokonca robievam korektúry českého prekladu mojich textov.

Teraz však začínajú vychádzať Vaše knihy aj v slovenčine. Čo myslíte? Bude čítanejší Červenák v češtine alebo v slovenčine?

Ťažko povedať. Všetci vieme, že český knižný trh je tak trochu zázračný, o knihy je tam stále veľký záujem a dobre sa predávajú všetky žánre, fantasy nevynímajúc. Na druhej strane, so slovenskými vydaniami Černokňažníka a hlavne Kapitána Báthoryho sa teraz pokúšam preniknúť aj mimo „fantasy geto”, napríklad k čitateľom historicko-dobrodružných románov. Napokon, moje ostatné knihy sú viac historické a rôzne mystické či nadprirodzené prvky sú v nich len ako ozvláštnenie.

Slovenskí spisovatelia zväčša tvrdia, že písaním sa neuživia. Vy tvrdíte opak. Ako sa Vám to darí?

Je to hlavne vďaka tomu, že publikujem aj v češtine. Niekto by mohol povedať, že je to aj preto, že píšem „komerčnú literatúru”. Historické romány a fantasy však rozhodne netrónia na najvyšších priečkach bestsellerových rebríčkov. Tam sú (aspoň v našich končinách) úplne iné žánre. Nuž a živiť sa písaním nie je jednoduché – musím vydať minimálne dve knihy ročne, k tomu haldy poviedok a článkov. Byť spisovateľom „na plný úväzok” síce znamená, že vstávam, kedy sa mi zachce, ale zároveň často píšem aj po nociach, cez sviatky a cez víkendy.

Dobrodružstvá kapitána Báthoryho, z ktorých prvá časť – Strážcovia Varadínu vyšla česky v minulom roku a slovensky túto jar, prezentujete ako Vaše životné dielo. Ako dlho ste túto postavu a jej knižné príbehy vymýšľali a čím je toto dielo výnimočnejšie ako Vaše ostatné knihy?

Prvá poviedka o Kornelovi Báthorym mi vyšla v časopise Fantázia už v roku 2003. Odvtedy som sníval o veľkej knižnej sérii z čias protitureckých vojen. Medzitým som napísal zo desať iných kníh, ale počas práce na nich som stále myslel na Báthoryho a jeho osudy a ako ich posplietam s reálnymi historickými udalosťami. Študoval som danú dobu (druhá polovica 17. storočia), vtedajšie vojenstvo, život, literatúru, skrátka všetko. Budoval som zápletky a vytváral hrdinov. Nuž a keď som mal dojem, že som pripravený, tak som sa do toho pustil. A prečo túto knihu radím zo svojej tvorby najvyššie? Pretože je najosobnejšia. Do hlavnej postavy som vložil kus zo mňa a z osobných zážitkov (časť knihy sa odohráva v Banskej Štiavnici). Takisto je to zmes mojich obľúbených žánrov – je to hlavne historicko-dobrodružný román, ale sú v ňom aj prvky fantasy či vyššie spomínaného westernu.

Ktorých literárnych autorov považujete za svojich obľúbených a prečo?

Opäť sme pri láske k dobrodružným príbehom – vyrastal som na mayovkách a verneovkách, na Doyleovom Stratenom svete či príhodách Buffala Billa od Davida Hamiltona. Keď som objavil fantasy, obľúbil som si Roberta Howarda (pretože to je rýdzi hrdinský mýtus), Andrzeja Sapkowského (pretože vniesol do patetickej tolkienovskej fantasy moderný jazyk, moderné uvažovanie a moderné témy) a Neila Gaimana (pretože vie hrdinov zo súčasného sveta vrhnúť do víru mýtických dobrodružstiev). Naposledy ma nadchol Cormac McCarthy, pretože je to majster jazyka a v románe Cesta predviedol literatúru, v ktorej nie je jediné slovo navyše – to obdivujem.

Ste taktiež populárny filmový recenzent. Dokážete sa na filmy pozerať bez toho aby ste ich hneď hodnotili?

Nie. Na filmovej databáze vlastne ku každému snímku, ktorý vidím, napíšem krátku recenziu, takže logicky každý film pri sledovaní v duchu posudzujem. Neznamená to ale, že sa už pri filmoch nedokážem baviť. Len sa na ne dívam možno trochu inou optikou než bežný divák. A určite inou než ľudia, čo vyrazia do kina raz za rok a inak hltajú Panelák a ixtú reprízu Seagala. Keď človek vidí ročne tých 200 – 300 filmov, má lepšiu predstavu o tom, čo je kvalita a čo nie.

Ktoré filmy patria medzi Vaše top?

Filmy Sergia Leoneho (hlavne Dobrý, zlý a škaredý a Vtedy na Západe), Dobyvatelia stratenej archy a Indiana Jones celkovo, trilógia Pán prsteňov, Matrix, Pulp Fiction, Vykúpenie z väznice Shawshank, Schindlerov zoznam… je ich veľa. V zásade som človek, ktorý nerozlišuje filmy na „komerciu” a „umenie”. Hodnotím vždy v daných žánroch. Rovnako si viem vychutnať Camerona i Jarmuscha.

Čomu sa venujete, keď si chcete oddýchnuť od písania?

Manželke a dcérke. Vzhľadom na vyššie uvedené je jasné, že si rád pozriem film či nejaký kvalitnejší seriál. Keď si ale naozaj potrebujem vymyť mozog, idem na nákup a potom niečo dobré uvarím.

(Foto – osobný archív J. Červenáka)

Za rozhovor  Jurajovi Červenákovi ďakuje a veľa úspechov v ďalšom písaní, ale aj v osobnom živote praje Milan Bahleda.

Momentálne médiami najviac prezentovanou knihou je rozhodne prvá časť novej trilógie Paula Hoffmana -- Ľavá ruka Boha.

Na túto knihu s celkom pekným obalom som bol zvedavý asi od novembra minulého roka, keď som o nej prvýkrát počul. Paul Hoffman nie je medzi spisovateľmi žiadny nováčik. Na svojom prvom románe -- Múdrosť krokodílov (The Wisdom of Crocodiles), ktorý bol aj sfilmovaný s Jude Lawom v hlavnej úlohe, pracoval až trinásť rokov.

Vo svojom najnovšom počine sleduje osud chlapca Thomasa Calea, chovanca fanatických uctievačov obeseného spasiteľa, takzvaných spasiteľov. Caleov život nie je vôbec jednoduchý. Útulok spasiteľov na Shotoverskom zráze nie je obyčajným útulkom pre siroty, ale spasitelia tu vychovávajú budúcich bojovníkov, ktorích zaradia do svojej armády aby násilím šírili ich vieru. Výcvik je plný fyzickej driny, psychologického vymývania mozgov a samozrejme krutých trestov za akýkoľvek triviálny prečin. Kto by sa chcel náhodou vzpierať, skončí na Ginkiho poli, pohrebisku veľkom kam len oko dovidí. Cale však nie je obyčajný chovanec. To, že sa v tomto 14-ročnom chlapcovi skrýva niečo, viac je pozornému čitateľovi jasné od prvej chvíle, ako ho spozná. Čím je však výnimočný, Hoffman prezrádza (v súlade s chlapcovou povahou) len veľmi pomaly a postupne. Chlapcova výnimočnosť a jeho cena v očiach spasiteľa a hlavného stratéga Bosca, ho neochraňujú pred potupnými trestami a nemá rozhodne žiadne výhody, skôr naopak. To že plánuje z útulku útek je preto viac než pochopiteľné. Lenže utiecť nie je vôbec také jednoduché, spasitelia sú nesmierne pomstychtivý a preto každého utečenca prenasledujú a chytia. O tom, čo sa s ním stane potom, je asi zbytočné hovoriť. Naplánovať útek môže preto trvať roky. Cale ho už roky plánuje a určite to ešte chvíľu trvať bude. Dovtedy jednoducho musí krutosť v útulku znášať rovnako, ako aj ostatní chovanci. Až pokiaľ v nesprávnom čase neotvorí nesprávne dvere…

To do akého sveta Hoffman svoj najnovší román zasadil sa z prvej časti trilógie nedozvieme. Mne osobne to asi najviac pripomínalo náš svet po nejakej apokalyptickej udalosti. Takisto to nie je žiadna čistokrvná fantasy. Mágiu tam nenájdeme a ak áno, tak len v nejasných zmienkach . Je to však veľmi zaujímavé a pútavé čítanie, ktoré ma chytilo od prvej strany až po poslednú. Autor nie je až taký geniálny rozprávač ako ho charakterizujú niektoré média, určite je však lepší priemer a občas má naozaj veľmi svetlé chvíľky. Nesnaží sa nič zjemniť, preto niektoré situácie asi nebudú pre slabšie nátury.

Do svojho diela vložil množstvo citátov z iných, svojich obľúbených kníh. Preto sa niektoré veci zdajú čitateľovi známe, spravil to však tak šikovne, že ho rozhodne nemožno obviniť z nejakého vykrádania. Príbeh pekne graduje až do konca, čo ma vedie k domnienke, že prvá časť je naozaj len akýmsi úvodom, predstavením hlavných postáv a rozostavením figúrok na šachovnici. Ak je to naozaj tak, potom skutočný literárny zážitok a napínavý príbeh, nás čaká v ďalších dvoch pokračovaniach.

Aby som to ukončil. Ľavá ruka Boha, patrí medzi to najlepšie čo som v poslednom čase čítal. Dávam jej 7 bodov z 10 a už teraz sa veľmi teším na jej pokračovanie.

Pripájam knižný trailer k tejto horúcej novinke:

httpv://www.youtube.com/watch?v=eYnkg12tcCs

Knihu Ľavá ruka Boha, spolu s množstvom iných kníh, si môžete zakúpiť v internetovom kníhkupectve Sirion.

Autor: Milan Bahleda