Váš partner do sveta kníh
Knižné novinky
Jo Nesbo: Spasiteľ
Jan 30th
Spasiteľ je v poradí piatou Nesbovou knihou, ktorá vychádza v slovenskom preklade, a štvrtou, v ktorej je hlavnou postavou policajný vyšetrovateľ Harry Hole. Harry nestráca nič zo svojho čara a ak poznáte Nesbov štýl, už pred prečítaním viete, že vás čaká skvelý čitateľský zážitok.
V centre Spasiteľa je Armáda spásy a tajomstvá jej členov, ktoré vyplávajú na povrch postupne a vy s údivom sledujete, ako presne do seba napokon všetko zapadne. K hlavnej zápletke sa pritom dostávame až po niekoľkých desiatkach strán, ktoré autor venuje objasneniu úmrtia mladého narkomana.
Dej sa odohráva počas adventu a nórska zima poskytuje ešte hutnejšiu a mrazivejšiu atmosféru. Počas predvianočného koncertu Armády spásy dochádza k zastreleniu jedného z jej členov a všetko nasvedčuje tomu, že išlo o nájomnú vraždu. Lenže ako vrah krátko nato zistí, umrela nesprávna osoba. A keďže je profesionál, urobí všetko pre to, aby svoju chybu napravil a zniesol zo sveta toho, koho má.
Lenže ešte netuší, že v Osle nájde neúnavného protivníka, akým je Harry Hole. Jeho reputácia medzi kolegami je po odhalení zločincov v policajných radoch ako na kolíske, oddelenie navyše dostalo nového šéfa, a tak má náš starý známy o zábavu postarané. Harry je rozhodnutý nielen ochrániť mladého Jona pred chorvátskym zabijakom, ale zároveň dostať jeho prenasledovateľa skôr, ako umrú ďalší nevinní ľudia. Veľký priestor je venovaný samotnému vrahovi – nájomnému zabijakovi z Chorvátska „Malému spasiteľovi“, ktorý sa popri Harrym stáva druhou hlavnou postavou knihy. Jeho „doťahovanie“ s Harrym a snaha dosiahnuť cieľ je taká napínavá a v závere nečakaná, že knihu odložíte len ťažko.
Ako to už u Nesba býva, nič nie je také, ako na prvý pohľad vyzerá, a ani naháňačka s vrahom nie je jedinou zápletkou, s ktorou sa na vyše 400 stranách stretneme. Množstvo zaujímavých postáv je zárukou, že sa odhalia viac než šokujúce tajomstvá. Ako to ten Nesbo robí, že dokáže namiešať koktejl plný rôznych námetov, a pritom sa mu z neho nič nevyleje? Všetko má svoje pevné miesto a ak sa ako čitateľ necháte chytiť na háčik, po prečítaní vo vás ostane uspokojivý pocit z dobre stráveného času.
Nebo nie je výmysel
Dec 27th
Kniha, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Tatran, vás v prvom rade upúta jasnožltou obálkou s vyobrazením usmiateho chlapčeka. Nasledovať bude pôsobivý názov a keď sa napokon do nej začítate, zistíte, že ani jej obsah sa nedá tak ľahko prehliadnuť. Jej autormi sú Lynn Vincentová, ktorá už má s písaním skúsenosti, a „obyčajný“ kňaz Todd Burpo, ktorý sa rozhodol svetu zdôveriť s nevšedným zážitkom svojho syna.
Takmer štvorročný Colton totiž počas operácie opustil svoje telo a na tri minúty sa ocitol v nebi. Tento fakt autori naznačia už v úvode, avšak kým sa dopracujeme k podstate, musíme si pár desiatok strán počkať. Dôkladne sa zoznámime s rodinnou situáciou Burpovcov, ťažkým údelom, ktorý postihol Todda po zdravotnej stránke, i s výletom, ktorý mal byť štartom lepších čias, ale napokon znamenal začiatok nočnej mory. Coltonova črevná chrípka sa totiž neskôr prejaví ako vážny zápal slepého čreva a lekári mu nedávajú veľa šancí na prežitie. Náročná operácia prinúti Todda zapochybovať o božskej veľkosti a cíti sa zranene a podvedene. Až po čase si uvedomí, že Boh ho skutočne počul a vyslyšal aj jeho úporné modlitby.
Colton sa po nečakanom uzdravení rodičom postupne zveruje s tým, kde sa ocitla jeho duša počas operácie, čo videl a koho stretol. Jeho opisy Ježiša Krista, Jána Krstiteľa, dávno mŕtvych príbuzných aj nebeského prostredia sú také sugestívne, že je ťažké mu neuveriť. Najmä keď jeho tvrdenia podporuje aj Biblia. Ale odkiaľ by mohol poznať do takých detailov Písmo sväté? Hoci sa ho rodičia snažia nachytať pri výmysloch a kladú mu zavádzajúce otázky, Colton sa nedá vyviesť z miery a stále viac a viac ich presviedča, že skutočne navštívil nebeské kráľovstvo.
Jednoduché rozprávanie malého chlapca sa vám zaručene dostane pod kožu a donúti vás zamyslieť sa nad tým, čo nás čaká po smrti? Ak nebo skutočne jestvuje, je také, aké ho opisuje Biblia a „svedkovia“? Detský pohľad na vec vás len utvrdí v dojme, že nebo nie je výmysel a zaradíte sa k tisíckam čitateľov, ktorí síce možno nedôverčivo krútia hlavou, ale zároveň dúfajú, že je to celé pravda.
Jo Nesbo: Headhunters
Sep 5th
Jo Nesbo sa slovenským čitateľom predstavil v prvom rade ako autor skvelých kriminálok s nezameniteľným detektívom Harrym Holom. V knihe Headhunters však jeho postava absentuje a uvoľňuje cestu mužovi, ktorý má od policajnej práce na míle ďaleko. O to viac mu držíte palce, keď sa snaží ostať nažive a navyše zvíťaziť nad svojím protivníkom.
Roger Brown pracuje ako lovec mozgov . Nehľadajte za tým nič mystické ani krvavé. Ide o profesiu vyhľadávača tých najlepších kandidátov pre lukratívne „fleky“. Lovec mozgov dokonale pozná reč tela a na základe niekoľkominútového rozhovoru vás celého prečíta. Rogerove schopnosti sa ukážu ako neoceniteľný spojenec, keď sa vďaka manželke Diane zoznámi s Clasom Grevem. Sympatický Holanďan sa perfektne hodí na pozíciu, ktorú by Roger rád obsadil a nadviaže s ním bližší kontakt. Jeho snaha spoznať ho je o to výraznejšia, že Greve vlastní Rubensov stratený obraz a Roger sa potajme venuje krádežiam umeleckých diel. Lenže nie všetko ide podľa plánu a zdá sa, že Greve má vlastné nekalé úmysly, v ktorých je Roger obyčajným pešiakom. A ako do všetkého zapadá Diana a Rogerova niekdajšia milenka? Roger postupne zisťuje, že nič je ako predtým a bude mať veru čo robiť, aby sa vymotal z klbka lží, zrady a všade striehnuceho nebezpečenstva.
Na novinku od nórskeho autora Nesba som sa veľmi tešil, pretože po skúsenostiach s predošlými dielami som vedel, že ma čaká ďalší skvelý zážitok. Trochu ma mrzelo, že sa nejedná o pokračovanie prípadov starého dobrého Harryho, ale napokon som bol rád. Po počiatočnom dôkladnom zoznámení sa s hlavnou postavou a jej pracovným zameraním začína dej parádne odsýpať a na cca 250 stranách sa toho udeje požehnane. Ak máte radi dynamiku bez zbytočných omáčok, opisov a odbočiek, Headhunters sú pre vás to pravé. Navyše sa nebojte skočiť na návnady, ktoré vám Nesbo ponúkne. Takmer som uveril (kvôli istému nečakanému zvratu), že Roger tiež stratil akékoľvek morálne zábrany a čudoval som sa, ako mi to mohol autor spraviť – mne, čo som jeho hrdinovi tak veril a držal mu palce a ticho ho podporoval? Ale napokon ma presvedčil akurát o tom, že vo svojom žánri patrí medzi špičku a dobre vie, ako sa pohrať s citmi i pozornosťou svojich čitateľov.
Severské kriminálky nepochybne zažívajú svoje najlepšie obdobie a ja sa rozhodne rád zveziem na ich vlne. A dúfam, že aj vy, bola by škoda ju prepásť.
Som číslo štyri
Mar 15th
Zdá sa, akoby svet fantázie v poslednom čase ovládli upíri a anjeli, preto hlavná postava knihy Som číslo štyri vyznieva v porovnaní so spomenutými bytosťami ako outsider. Prečo? Odpoveď je prozaická – je totiž mimozemšťan.
Pripadá vám to pritiahnuté za vlasy? Nebojte sa, nejde o žiadnych zelených mužíčkov s veľkými hlavami a očami, ale o „ľudí“ z mäsa a kostí, ktorí trpia, milujú, majú strach a cítia bolesť ako obyčajní pozemšťania.
O úspechu a pútavosti knihy vypovedá aj fakt, že začiatkom apríla prichádza do kín rovnomenný film v produkcii Michaela Baya, známeho megalomanskými snímkami. Je sa teda na čo tešiť, navyše hlavných úloh sa zhostili Alex Pettyfer (Stormbreaker), Diana Agron (Glee) a Timothy Olyphant (Hitman). A o čom to celé vlastne je?
Planétu Lorien, podobnú našej Zemi, zničili zákerní a nebezpeční Mogadoránci. Podarilo sa uniknúť len deviatim deťom, u ktorých sa majú v budúcnosti rozvinúť mimoriadne schopnosti, a preto budú schopné bojovať s nepriateľmi a znovu vzkriesiť ich stratenú domovinu. Lorienčanov ale môžu zabiť len v presne určenom poradí. Prví traja už sú mŕtvi. A na rade je ďalší… Áno, znie to ako čistokrvné sci-fi a spočiatku som bol trochu skeptický, takéto príbehy nie sú totiž mojou šálkou kávy. Ale autor Pittacus Lore (resp. autori pod týmto pseudonymom – James Frey a Jobi Hughes) nám naservíroval hlavne pohľad na bežný tínedžerský život neobyčajného Američana. John Smith chce totiž žiť ako všetci ostatní v jeho veku – chodiť do školy, prežívať prvé lásky, biť sa o dievča svojich snov, športovať… Má však svoje poslanie a aby ho doviedol do úspešného konca, pomáha mu Henri, ochranca vystupujúci na verejnosti ako jeho otec. Časté sťahovanie z miesta na miesto, aby unikli Mogadoráncom, sťažujú možnosti získať si priateľov, ale to sa zmení príchodom do mestečka Paradise. V novej škole John spoznáva miestnu krásavicu Sarah, jej bývalého priateľa Marka a čudáka obľubujúceho všetko mimozemské Sama.
Netrvá dlho, kým sa u Johna začnú prejavovať jeho schopnosti – je ohňovzdorný a dokáže hýbať predmetmi. Spolu s tým je však prezradené aj jeho tajomstvo a Mogadoránci na seba tiež nedajú dlho čakať. A tak v polovici knihy končí relatívne pokojné tempo a nastupuje akcia, ktorá vás nepustí, až kým knihu neprečítate… A neostanete trochu sklamaní, pretože na druhý diel si ešte budete musieť pár mesiacov počkať.
Musím povedať, že takúto knihu som ešte nečítal – na jednej strane spracúva známe klišé (nový chlapec v škole sa zahľadí do populárneho dievčaťa, ktoré randilo s futbalistom, a pritom sa spolčí s miestnym outsiderom), ale zároveň primiešava netradičné ingrediencie, čím robí celý príbeh originálnym a miestami aj vtipným. Preto titul Som číslo štyri odporúčam každému, koho už unavili presladené i hororové knihy plné tečúcej krvi.
Upírska hororová lahôdka – Priechod
Dec 1st
Priznám sa, nemám rád príliš bombastické reklamy na knihy a všakovaké odporúčania známych ľudí. Iste, je dobré knihu propagačne podporiť, ale priveľký „boom“ niekedy môže vystriedať sklamanie… Už sa mi to párkrát stalo a som tak trochu skeptický.
Tento týždeň vychádza vo vydavateľstve Ikar kniha Priechod Justina Cronina, na ktorú vyspevuje ódy sám majster hororu Stephen King. Skepticizmus zapracoval ešte viac, keď som sa o nej dočítal, že sa venuje upírskej tematike. Nebolo jej azda už akurát tak dosť?
Spočiatku nič nenasvedčuje tomu, že túžba po krvi bude mať dôležité slovo, dej plynie pokojne a postupne spoznávame jednotlivé postavy. Netreba sa ponáhľať, veď Priechod má bezmála 650 strán. Významnú rolu zohráva snaha získať nezdolné zdravie a dlhovekosť, pričom pátranie po nemožnom sa začína v bolívijskom pralese. Skupina výskumníkov je napadnutá agresívnymi netopiermi, avšak preživší biológ Jonas Lear sa nevzdáva vytýčeného cieľa. Vyprofiluje víziu Projektu Noe, do ktorého je zainteresovaná aj armáda. Väzni odsúdení na smrť sa stanú pokusnými králikmi – spravia z nich nositeľov vírusu napadnutých vedcov a pozorujú ich premenu na nové bytosti. Zmutovaný vírus má dostať aj šesťročná Amy, v ktorej agent FBI Wolgast, poverený verbovaním odsúdencov, vidí dcéru, o ktorú kedysi prišiel…
Po sto rokoch svet patrí čudesným bytostiam s názvom „výry“ a ľudia sa krčia od strachu v kolóniách… Vo svojom vnútri ale stále nachádzajú „človečinu“ a nádej, že sa raz život vráti do normálu…
Nevydarené experimenty sú vždy silným lákadlom pre spisovateľov i filmárov (spomeňte si napr. na film s Willom Smithom Ja, legenda), napriek tomu Cronin vdýchol tejto téme novú podobu. Veľkým plusom sú samotné postavy, ktoré si nemôžete neobľúbiť. Najmä v osobe Wolgasta sa skrýva viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. A to nehovorím o atmosfére, ktorá sa do vás zahryzne ako vírus a už vás nepustí.
Odhliadnuc od pútavého rozprávania, román má aj ďalší rozmer – môže slúžiť ako výstraha, pretože výskumy sa rozvíjajú rýchlejšie, ako si myslíme, a človek nikdy nevie, kedy sa môže premeniť na výra 
.
Dobrá správa je, že kniha je prvou časťou plánovanej trilógie a čaká ju aj sfilmovanie pod taktovkou Ridleyho Scotta.
Iva Kučerová | rozhovor
Júl 19th
Iva Kučerová
Iva Kučerová- nová hviezda na slovenskom spisovateľskom nebi vydá na jeseň tohto roku svoju v poradí už tretiu knihu. V čom bude iná ako tie predošlé, odkiaľ Iva čerpá inšpiráciu a ako vlastne písať začala, na to všetko sme sa jej v rozhovore opýtali.
- Čím ste chceli byť, ako malé dievčatko?
Každú chvíľu niečím iným. Asi najdlhšie ma držala túžba stať sa módnou návrhárkou. Stále som si kreslila, dlhé roky som navštevovala umeleckú školu so zameraním na výtvarnú výchovu a izbu som mala zaplnenú návrhmi šiat. Postupne som však od maľovania prešla k písaniu a to mi už zostalo.
- Kedy ste v sebe objavili lásku k písanému slovu?
Prišlo to nenápadne. Vždy som písala rýchlo a veľa, slohy som mávala najdlhšie a čitateľský denník najhrubší. Ale nikdy som nerozmýšľala o novinárskej, alebo spisovateľskej dráhe. Pri výbere vysokej školy som sa rozhodla pre marketing, tento obor sa mi zdal najzaujímavejší a po škole som sa náhodou dostala do sveta reklamy, ktorý sa mi zdal ešte zaujímavejší a tak som v ňom zakotvila. Zhodou okolností na pozícii copywritera, t.j. textára a vymýšľača. Mala som pocit, že je to niečo, čo by ma mohlo baviť. A nemýlila som sa.
- Venuje sa písaniu ešte niekto z rodiny?
Písaniu nie, ale moja babička bola vášnivá čitateľka – zdedila som po nej bohatú knižnicu, a veľkým fanúšikom čítania je aj môj otec. Zrejme po nich mám záľubu v knihách, návštevách antikvariátov a v súkromných chvíľkach s knihou v ruke.
- Aké miesto majú knihy vo Vašom živote? Máte obľúbenú knihu, ku ktorej sa rada vraciate?
Knihy zaberajú mnoho miesta v mojom byte aj v mojom srdci. Čítam všetko možné, od klasiky, cez životopisy , detektívky
, až po beletriu. Najčastejšie sa vraciam práve ku klasike, aj keď je to už úplne iný svet, ako ten, čo dnes žijeme. A možno práve preto. Rada si však dávam knižné „rande“ aj s Pawlovskou, Nesvadbovou, alebo Vieweghom.
- Máte svoj spisovateľský idol?
Idol určite nie. Sú autori, ktorí ma bavia, po ktorých siahnem bez rozmýšľania, alebo ktorí sú pre mňa zaujímaví, ale netúžim sa svojím štýlom na žiadneho z nich podobať. Mne sa páči rôznorodosť, svojskosť a možnosť výberu, a som rada, že si môžem otvoriť knihu nielen od Emile Zolu, ale napríklad aj od Ľuba Dobrovodu.
- Inšpirácia/ Múza/ Nápad- Dá sa povedať, že je to chlieb umelcov. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
Nápady prichádzajú samé, nečakane a ja už si len zapíšem myšlienku, ktorú možno v knihe rozviniem, alebo nakoniec nezverejním. Mojím hlavným teritóriom je svet žien, ich úvahy o mužoch, predstavy o živote, problémy aj sny, a v tejto oblasti je inšpirácie vždy dosť.
- Kto je prvým čitateľom Vašich kníh?
Pravdepodobne vydavateľ. Knihu pred vydaním neukazujem nikomu. Príbeh tvorím tak, aby ma to bavilo nielen písať, ale aj čítať a aby som bola čo najviac spokojná. Potom sú snáď spokojní aj čitatelia. Je síce pravda, že po vydaní, keď držím knihu v rukách, zistím, že by som mnohé veci napísala inak. Ale to už je iná kapitola.
- Okrem písania románov sa živíte tvorením reklamných textov. Ako by znel reklamný slogan na Vaše knihy?
Pre obe knihy som si vymyslela upútavku . Debut „Loviť alebo nebyť “ sprevádzal titulok Lov na lásku, sex a pána Božského začína a druhá kniha, „Nevidím, nepočujem, milujem
“ mala podtitul Hlavné pravidlo v láske? Nestratiť hlavu!
- Prezrádzate vo Vašich knihách aj niečo o sebe, ale sú to príbehy iných ľudí?
Väčšina autorov dáva do kníh aj kus seba, tak je to aj u mňa, ale o autobiografiu určite nejde. Osobne radšej čítam knihy, v ktorých je cítiť kus reality, autenticitu alebo vlastný názor, a tak aj ja dávam do kníh veci zo života. Príbehy sú inšpirované skutočnosťou, názory často odpočuté, situácie videné, ale väčšinou sa nestali mne. A hrdinky sú obyčajné ženy z mäsa a kostí, akých chodí okolo nás neúrekom, stačí len dobre pozorovať.
- Čo robíte vo voľnom čase ak práve nepíšete?
Najradše
j nerobím nič, na to som expert. Ale keď už, tak čítam, pozerám romantické komédie, od tých som závislá a starám sa o našich dvoch psov. Máme čivavu a labradorku a s nimi to je doma niekedy poriadne náročné.
- Spoznávajú Vás ľudia na ulici? Ako to znášate?
Našťastie nie. Síce ma už spoznali podľa mena, ale moja tvár je neznáma a to mi vôbec neprekáža. Odjakživa som chcela byť skôr v roli sivej eminencie, ktorá „riadi svet“ zo zákulisia, ako v úlohe hviezdy v centre pozornosti.
- Čo na Vašu spisovateľskú kariéru hovoria Vaši rodičia?
Najviac na nich bolo vidieť, ako to prežívajú, pri krste prvej knihy. Otec bol dojatý a mama tiež slzila. Ale inak to neriešia, skôr sa zaujímajú o praktické veci, ako napríklad kedy sa konečne dočkajú vnúčat Ani ja sama sa nejakou kariérou nezaoberám, žijem úplne normálny život, starám sa o bežné záležitosti a v mojom okolí mnohí ani netušili, že som napísala knihu, pretože o tom sama vôbec nerozprávam.
- Na jeseň tohto roku Vám vyjde v poradí už 3.kniha. Bude v niečom iná ako tie predošlé?
Bude m
ať inú tému. Plánovaný názov je „Muži, manželstvá a iné problémy“ a pôjde o príbeh ženy, ktorá sa teší na pripravovanú svadbu a každodennú porciu lásky v manželskom prístave. Až kým nezistí, že si odrazu nemôže byť ničím istá – a svojimi citmi už vôbec nie. Je ten, komu hovoríte svoje Áno, ten pravý? A stačí vôbec láska na to, aby sme boli v manželstve šťastné? To sú otázky, na ktoré budem ja aj hlavná hrdinka hľadať odpoveď. Ale inak bude kniha presne taká, ako moje dve dielka predtým – štýlom, jazykom, humorom, nadhľadom. Už tradične ženský svet bez príkras a pekne na rovinu. Tak ako to máme my ženy medzi sebou rady.
Ive ďakuje za rozhovor a praje veľa úspechov pri ďalšom písaní Eva Mamrillová.
Chcete sa stať fanúšikom kníh Ivy Kučerovej? Kliknite sem.
