Spasiteľ  je v poradí piatou Nesbovou knihou, ktorá vychádza v slovenskom preklade, a štvrtou, v ktorej je hlavnou postavou policajný vyšetrovateľ Harry Hole. Harry nestráca nič zo svojho čara a ak poznáte Nesbov štýl, už pred prečítaním viete, že vás čaká skvelý čitateľský zážitok.

V centre Spasiteľa je Armáda spásy a tajomstvá jej členov, ktoré vyplávajú na povrch postupne a vy s údivom sledujete, ako presne do seba napokon všetko zapadne. K hlavnej zápletke sa pritom dostávame až po niekoľkých desiatkach strán, ktoré autor venuje objasneniu úmrtia mladého narkomana.

Dej sa odohráva počas adventu a nórska zima poskytuje ešte hutnejšiu a mrazivejšiu atmosféru. Počas predvianočného koncertu Armády spásy dochádza k zastreleniu jedného z jej členov a všetko nasvedčuje tomu, že išlo o nájomnú vraždu. Lenže ako vrah krátko nato zistí, umrela nesprávna osoba. A keďže je profesionál, urobí všetko pre to, aby svoju chybu napravil a zniesol zo sveta toho, koho má.

Lenže ešte netuší, že v Osle nájde neúnavného protivníka, akým je Harry Hole. Jeho reputácia medzi kolegami je po odhalení zločincov v policajných radoch ako na kolíske, oddelenie navyše dostalo nového šéfa, a tak má náš starý známy o zábavu postarané. Harry je rozhodnutý nielen ochrániť mladého Jona pred chorvátskym zabijakom, ale zároveň dostať jeho prenasledovateľa skôr, ako umrú ďalší nevinní ľudia. Veľký priestor je venovaný samotnému vrahovi – nájomnému zabijakovi z Chorvátska „Malému spasiteľovi“, ktorý sa popri Harrym stáva druhou hlavnou postavou knihy. Jeho „doťahovanie“ s Harrym a snaha dosiahnuť cieľ je taká napínavá a v závere nečakaná, že knihu odložíte len ťažko.

Ako to už u Nesba býva, nič nie je také, ako na prvý pohľad vyzerá, a ani naháňačka s vrahom nie je jedinou zápletkou, s ktorou sa na vyše 400 stranách stretneme. Množstvo zaujímavých postáv je zárukou, že sa odhalia viac než šokujúce tajomstvá. Ako to ten Nesbo robí, že dokáže namiešať koktejl plný rôznych námetov, a pritom sa mu z neho nič nevyleje? Všetko má svoje pevné miesto a ak sa ako čitateľ necháte chytiť na háčik, po prečítaní vo vás ostane uspokojivý pocit z dobre stráveného času.

Kniha, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Tatran, vás v prvom rade upúta jasnožltou obálkou s vyobrazením usmiateho chlapčeka. Nasledovať bude pôsobivý názov a keď sa napokon do nej začítate, zistíte, že ani jej obsah sa nedá tak ľahko prehliadnuť. Jej autormi sú Lynn Vincentová, ktorá už má s písaním skúsenosti, a „obyčajný“ kňaz Todd Burpo, ktorý sa rozhodol svetu zdôveriť s nevšedným zážitkom svojho syna.

Takmer štvorročný Colton totiž počas operácie opustil svoje telo a na tri minúty sa ocitol v nebi. Tento fakt autori naznačia už v úvode, avšak kým sa dopracujeme k podstate, musíme si pár desiatok strán počkať. Dôkladne sa zoznámime s rodinnou situáciou Burpovcov, ťažkým údelom, ktorý postihol Todda po zdravotnej stránke, i s výletom, ktorý mal byť štartom lepších čias, ale napokon znamenal začiatok nočnej mory. Coltonova črevná chrípka sa totiž neskôr prejaví ako vážny zápal slepého čreva a lekári mu nedávajú veľa šancí na prežitie. Náročná operácia prinúti Todda zapochybovať o božskej veľkosti a cíti sa zranene a podvedene. Až po čase si uvedomí, že Boh ho skutočne počul a vyslyšal aj jeho úporné modlitby.

Colton sa po nečakanom uzdravení rodičom postupne zveruje s tým, kde sa ocitla jeho duša počas operácie, čo videl a koho stretol. Jeho opisy Ježiša Krista, Jána Krstiteľa, dávno mŕtvych príbuzných aj nebeského prostredia sú také sugestívne, že je ťažké mu neuveriť. Najmä keď jeho tvrdenia podporuje aj Biblia. Ale odkiaľ by mohol poznať do takých detailov Písmo sväté? Hoci sa ho rodičia snažia nachytať pri výmysloch a kladú mu zavádzajúce otázky, Colton sa nedá vyviesť z miery a stále viac a viac ich presviedča, že skutočne navštívil nebeské kráľovstvo.

Jednoduché rozprávanie malého chlapca sa vám zaručene dostane pod kožu a donúti vás zamyslieť sa nad tým, čo nás čaká po smrti? Ak nebo skutočne jestvuje, je také, aké ho opisuje Biblia a „svedkovia“? Detský pohľad na vec vás len utvrdí v dojme, že nebo nie je výmysel a zaradíte sa k tisíckam čitateľov, ktorí síce možno nedôverčivo krútia hlavou, ale zároveň dúfajú, že je to celé pravda.

P. Chödrönová je autorkou viacerých kníh, ktoré sa venujú tematike tibetského budhizmu a jeho životnej filozofie. Ústrednou témou jej záujmu je tzv. šenpa, ktorá sa prelína aj jej novinkou s výrečným názvom Odvaha skočiť.

Čo je to vlastne tá záhadná šenpa? Môže to byť obyčajné slovo, ktoré vo vás vyvolá negatívne pocity a vy podľahnete ich sile. Narúšajú vaše sebavedomie, začnete hľadať vinníkov, ohovárať ich a to vedie k vašej duchovnej deštrukcii. Ak ste priveľmi zviazaní so zvykom podvoliť sa emóciám, vaša šenpa narastá a vy sa čím ďalej, tým viac chytáte na jej háčiky. Šenpa vzniká aj vtedy, ak niekto kritizuje vašu prácu, vzhľad či vašich blízkych.

Autorka v knihe podáva návod, ako sa vyhnúť tomu, aby vás ovládala šenpa a ako predísť tomu, že do svojho vnútorného sveta vpustíte neželané pocity. Hnev, nenávisť, obviňovanie a závislosť (či už na veciach, alebo životných stereotypoch) brzdia náš vývoj a odvracajú nás od podstatných vecí.

Do popredia sa dostávajú tri základné ľudské kvality, ktoré má v sebe každý z nás, ale nie všetci ich vedia aj posilniť. V dnešnej uponáhľanej dobe je jednoduchšie nechať sa unášať dianím naokolo než sa na pár minút denne zastaviť a nechať myseľ i telo odpočinúť. Prestávky na oddych od okolitého zhonu nezaberie veľa času, ale prinesie mnoho dobrého – okrem chvíľkového pokoja hlavne kvalitnejší vnútorný život. Spomínanými tromi ľudskými faktormi sú prirodzená inteligencia, prirodzená srdečnosť a prirodzená otvorenosť.

Hoci kniha Odvaha skočiť je rozsahovo útla, obsahuje staré známe pravdy o ľudskom prístupe nielen k iným ľuďom, ale najmä k sebe samému. Malých kníh o veľkých veciach je veľa, ale dôležitá je aj ich selekcia. Ak netúžite po zbytočnom moralizovaní, ale chcete sa jednoducho dozvedieť viac o sebe i o tom, ako sa zachovať v kritických situáciách, neváhajte sa prečítajte si novinku P. Chödrönovej. Investícia do vlastného vnútra sa predsa oplatí najviac .

 Po úspešnom románe Priateľ do dažďa si jeho fanúšikovia vymohli od autora pokračovanie, aby sa dozvedeli, či internetový vzťah Emmi a Lea prekoná vážne rozpory, alebo naozaj skončí vo virtuálnom vzduchoprázdne.

Leov odchod do Bostonu znamená niekoľkomesačnú odmlku, počas ktorej Emmi posiela na starú známu mailovú adresu správy, vracajúce sa obratom odosielateľovi. Úvodná smutno-zábavná komunikácia medzi Emmi a odmeraným správcom servera dáva tušiť, že na stránkach románu opäť nebudú chýbať vtip, bystrosť, hry so slovami a na ich pozadí rozvíjajúci sa romantický vzťah. Monitor počítača napokon čoraz častejšie prerastá do osobných stretnutí a čitateľ môže len obdivovať, s akou ľahkosťou autor zvláda prenášať ľudskosť a city do neosobného internetového sveta. Narastajúca láska, vo viacerých ohľadoch nedostupná, sklamania, hnev, ospravedlnenia… To všetko tvorí kolorit románu vo forme mailov, ktorý sa číta ľahko a rýchlo a zanechá vo vás chuť zapnúť počítač a napísať pár hrejivých viet milovanej osobe. Alebo… ktovie? Možno aj na vás čaká na webe niekto, kto vám prevráti život naruby…

Leo Leike v Bostone získava novú známosť a zdá sa, že akýkoľvek románik so zaujímavou, hoci nedosiahnuteľnou Emmi je nereálny. Emmi navyše stále ostáva vydatá za svetoznámeho umelca. Po opätovnom nadviazaní virtuálneho kontaktu sa však city ozývajú stále intenzívnejšie a je priam nemožné odolať im…

Hlavné postavy, hoci sú ukryté za možnosť vytvárania neprávd o sebe, sú plnohodnotné a neskĺzajú ku klišé. Možno sa niekedy budete cítiť previnilo pri čítaní cudzej pošty, ale ako inak by ste sa pohrúžili do tohto originálneho príbehu? Mená Emmi Rothnerová a Leo Leike sa už stali takpovediac kultom aj u nás. Oba diely sú veľmi úspešné a dočkali sa aj rozhlasového spracovania. Ak chcete siahnuť po modernom spracovaní starého známeho námetu lásky a priateľstva, knihy Daniela Glattauera sú na to ako stvorené.

Jo Nesbo sa slovenským čitateľom predstavil v prvom rade ako autor skvelých kriminálok  s nezameniteľným detektívom Harrym Holom. V knihe Headhunters však jeho postava absentuje a uvoľňuje cestu mužovi, ktorý má od policajnej práce na míle ďaleko. O to viac mu držíte palce, keď sa snaží ostať nažive a navyše zvíťaziť nad svojím protivníkom.

Roger Brown pracuje ako lovec mozgov . Nehľadajte za tým nič mystické ani krvavé. Ide o profesiu vyhľadávača tých najlepších kandidátov pre lukratívne „fleky“. Lovec mozgov dokonale pozná reč tela a na základe niekoľkominútového rozhovoru vás celého prečíta. Rogerove schopnosti sa ukážu ako neoceniteľný spojenec, keď sa vďaka manželke Diane zoznámi s Clasom Grevem. Sympatický Holanďan sa perfektne hodí na pozíciu, ktorú by Roger rád obsadil a nadviaže s ním bližší kontakt. Jeho snaha spoznať ho je o to výraznejšia, že Greve vlastní Rubensov stratený obraz a Roger sa potajme venuje krádežiam umeleckých diel. Lenže nie všetko ide podľa plánu a zdá sa, že Greve má vlastné nekalé úmysly, v ktorých je Roger obyčajným pešiakom. A ako do všetkého zapadá Diana a Rogerova niekdajšia milenka? Roger postupne zisťuje, že nič je ako predtým a bude mať veru čo robiť, aby sa vymotal z klbka lží, zrady a všade striehnuceho nebezpečenstva.

Na novinku od nórskeho autora Nesba som sa veľmi tešil, pretože po skúsenostiach s predošlými dielami som vedel, že ma čaká ďalší skvelý zážitok. Trochu ma mrzelo, že sa nejedná o pokračovanie prípadov starého dobrého Harryho, ale napokon som bol rád. Po počiatočnom dôkladnom zoznámení sa s hlavnou postavou a jej pracovným zameraním začína dej parádne odsýpať a na cca 250 stranách sa toho udeje požehnane. Ak máte radi dynamiku bez zbytočných omáčok, opisov a odbočiek, Headhunters sú pre vás to pravé. Navyše sa nebojte skočiť na návnady, ktoré vám Nesbo ponúkne. Takmer som uveril (kvôli istému nečakanému zvratu), že Roger tiež stratil akékoľvek morálne zábrany a čudoval som sa, ako mi to mohol autor spraviť – mne, čo som jeho hrdinovi tak veril a držal mu palce a ticho ho podporoval? Ale napokon ma presvedčil akurát o tom, že vo svojom žánri patrí medzi špičku a dobre vie, ako sa pohrať s citmi i pozornosťou svojich čitateľov.

Severské kriminálky nepochybne zažívajú svoje najlepšie obdobie a ja sa rozhodne rád zveziem na ich vlne. A dúfam, že aj vy, bola by škoda ju prepásť.

Debutový román Evy Avy Šrankovej, pochádzajúcej z krásneho a dejinami opradeného mesta Nitra, prirovnávajú k slávnej Angelike alebo príbehom z pera Juliette Benzoniovej. Je Izabela skutočne taká kvalitná, alebo ide len o premyslený marketingový ťah?

     Ako je zrejmé z názvu, dej sa bude venovať osudovým peripetiám Izabely a jej ceste za láskou a šťastím. Ak však čakáte príbeh z červenej knižnice, odhoďte svoje vžité stereotypy. Eva Šranková totiž nekĺže len po povrchu, ale zavŕtava sa pekne hlboko. Okrem pútavého deja, ktorý vás prinúti nepustiť knihu z ruky, vás totiž neminú ani dobové reálie. Spoločenská situácia vo Francúzsku 15. storočia, priebeh a dôsledky storočnej vojny, jej dopad na život urodzených i poddaných, vtedajšie stolovanie i odievanie – to všetko je potrebné na dôkladné a hlavne uveriteľné vykreslenie prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva. Autorka venovala skúmaniu a príprave na román množstvo času a z jej riadkov je to zreteľne poznať. Mená z učebníc dejepisu sa stávajú plnokrvnými osobami z mäsa a a kostí (alebo z písmen?), so všetkými kladmi a zápormi. Pri písaní historických románov je veľmi dôležité nájsť správnu mieru medzi realitou a fikciou a namiešať tak koktail, ktorý bude chutiť laikom aj čitateľom túžiacim po poznaní. Talentovanej Nitrančanke sa to podarilo, preto neváhajte a nechajte sa Izabelou uniesť aj vy.

     Izabela vyrastá ako dcéra nemeckého obchodníka, až kým ho neprávom neobvinia a on neskončí na popravisku. Nechýba veľa a o život by prišla aj samotná mladá žena. V poslednej chvíli ju zachráni francúzsky šľachtic Filip de Vosges a v Izabele vidí ženu, ktorú kedysi miloval. Vezme ju pod svoje ochranné krídla a Izabela čoskoro spoznáva Filipov hrad v Lotrinsku aj osudy jeho obyvateľov. A práve tu sa zoznamuje nielen s Filipovým nevlastným bratom Andrém, ktorý sa zmocní jej srdca, či s Agnés, predstavenou neďalekého kláštora, ale predovšetkým so svojou minulosťou. Práve tá ju privedie k poznaniu vlastného pôvodu a najmä na cestu pomsty ľuďom, ktorí ublížili jej rodičom a pripravili ich o spoločné šťastie…

Dej je popretkávaný postavami, ktoré vám istotne učarujú – či už ide o Izabelinu priateľku (?) Margarétu, perzskú otrokyňu Samiru, alebo Reného de Bar, vojvodu lotrinského, ktorý významnou mierou prispeje k zmenám v hrdinkinom živote.

Ako som už spomenul, Eva Ava Šranková je prirovnávaná k slávnym predchodcom. Ale je to chyba. Pretože ona je originál.

Zdá sa, akoby svet fantázie v poslednom čase ovládli upíri a anjeli, preto hlavná postava knihy Som číslo štyri vyznieva v porovnaní so spomenutými bytosťami ako outsider. Prečo? Odpoveď je prozaická – je totiž mimozemšťan.

Pripadá vám to pritiahnuté za vlasy? Nebojte sa, nejde o žiadnych zelených mužíčkov s veľkými hlavami a očami, ale o „ľudí“ z mäsa a kostí, ktorí trpia, milujú, majú strach a cítia bolesť ako obyčajní pozemšťania.

O úspechu a pútavosti knihy vypovedá aj fakt, že začiatkom apríla prichádza do kín rovnomenný film v produkcii Michaela Baya, známeho megalomanskými snímkami. Je sa teda na čo tešiť, navyše hlavných úloh sa zhostili Alex Pettyfer (Stormbreaker), Diana Agron (Glee) a Timothy Olyphant (Hitman). A o čom to celé vlastne je?

Planétu Lorien, podobnú našej Zemi, zničili zákerní a nebezpeční Mogadoránci. Podarilo sa uniknúť len deviatim deťom,  u ktorých sa majú v budúcnosti rozvinúť mimoriadne schopnosti, a preto budú schopné bojovať s nepriateľmi a znovu vzkriesiť ich stratenú domovinu. Lorienčanov ale môžu zabiť len v presne určenom poradí. Prví traja už sú mŕtvi. A na rade je ďalší… Áno, znie to ako čistokrvné sci-fi a spočiatku som bol trochu skeptický, takéto príbehy nie sú totiž mojou šálkou kávy. Ale autor Pittacus Lore (resp. autori pod týmto pseudonymom – James Frey a Jobi Hughes) nám naservíroval hlavne pohľad na bežný tínedžerský život neobyčajného Američana. John Smith chce totiž žiť ako všetci ostatní v jeho veku – chodiť do školy, prežívať prvé lásky, biť sa o dievča svojich snov, športovať… Má však svoje poslanie a aby ho doviedol do úspešného konca, pomáha mu Henri, ochranca vystupujúci na verejnosti ako jeho otec. Časté sťahovanie z miesta na miesto, aby unikli Mogadoráncom, sťažujú možnosti získať si priateľov, ale to sa zmení príchodom do mestečka Paradise. V novej škole John spoznáva miestnu krásavicu Sarah, jej bývalého priateľa Marka a čudáka obľubujúceho všetko mimozemské Sama.

Netrvá dlho, kým sa u Johna začnú prejavovať jeho schopnosti – je ohňovzdorný a dokáže hýbať predmetmi. Spolu s tým je však prezradené aj jeho tajomstvo a Mogadoránci na seba tiež nedajú dlho čakať. A tak v polovici knihy končí relatívne pokojné tempo a nastupuje akcia, ktorá vás nepustí, až kým knihu neprečítate… A neostanete trochu sklamaní, pretože na druhý diel si ešte budete musieť pár mesiacov počkať.

Musím povedať, že takúto knihu som ešte nečítal – na jednej strane spracúva známe klišé (nový chlapec v škole sa zahľadí do populárneho dievčaťa, ktoré randilo s futbalistom, a pritom sa spolčí s miestnym outsiderom), ale zároveň primiešava netradičné ingrediencie, čím robí celý príbeh originálnym a miestami aj vtipným. Preto titul Som číslo štyri odporúčam každému, koho už unavili presladené i hororové knihy plné tečúcej krvi.

Priznám sa, nemám rád príliš bombastické reklamy na knihy a všakovaké odporúčania známych ľudí. Iste, je dobré knihu propagačne podporiť, ale priveľký „boom“ niekedy môže vystriedať sklamanie… Už sa mi to párkrát stalo a som tak trochu skeptický.
Tento týždeň vychádza vo vydavateľstve Ikar kniha Priechod Justina Cronina, na ktorú vyspevuje ódy sám majster hororu Stephen King. Skepticizmus zapracoval ešte viac, keď som sa o nej dočítal, že sa venuje upírskej tematike. Nebolo jej azda už akurát tak dosť?

Spočiatku nič nenasvedčuje tomu, že túžba po krvi bude mať dôležité slovo, dej plynie pokojne a postupne spoznávame jednotlivé postavy. Netreba sa ponáhľať, veď Priechod má bezmála 650 strán. Významnú rolu zohráva snaha získať nezdolné zdravie a dlhovekosť, pričom pátranie po nemožnom sa začína v bolívijskom pralese. Skupina výskumníkov je napadnutá agresívnymi netopiermi, avšak preživší biológ Jonas Lear sa nevzdáva vytýčeného cieľa. Vyprofiluje víziu Projektu Noe, do ktorého je zainteresovaná aj armáda. Väzni odsúdení na smrť sa stanú pokusnými králikmi – spravia z nich nositeľov vírusu napadnutých vedcov a pozorujú ich premenu na nové bytosti. Zmutovaný vírus má dostať aj šesťročná Amy, v ktorej agent FBI Wolgast, poverený verbovaním odsúdencov, vidí dcéru, o ktorú kedysi prišiel…
Po sto rokoch svet patrí čudesným bytostiam s názvom „výry“ a ľudia sa krčia od strachu v kolóniách… Vo svojom vnútri ale stále nachádzajú „človečinu“ a nádej, že sa raz život vráti do normálu…
Nevydarené experimenty sú vždy silným lákadlom pre spisovateľov i filmárov (spomeňte si napr. na film s Willom Smithom Ja, legenda), napriek tomu Cronin vdýchol tejto téme novú podobu. Veľkým plusom sú samotné postavy, ktoré si nemôžete neobľúbiť. Najmä v osobe Wolgasta sa skrýva viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. A to nehovorím o atmosfére, ktorá sa do vás zahryzne ako vírus a už vás nepustí.
Odhliadnuc od pútavého rozprávania, román má aj ďalší rozmer – môže slúžiť ako výstraha, pretože výskumy sa rozvíjajú rýchlejšie, ako si myslíme, a človek nikdy nevie, kedy sa môže premeniť na výra .
Dobrá správa je, že kniha je prvou časťou plánovanej trilógie a čaká ju aj sfilmovanie pod taktovkou Ridleyho Scotta.

V poslednom čase k nám čoraz viac preniká prekladová literatúra z európskeho severu. Azda najväčší úspech zaznamenala trilógia Millennium švédskeho autora Stiega Larssona. Ďaleko nezaostáva so svojimi detektívnymi románmi ani Nór Jo Nesbo či Fín Matti Ronkä.
V týchto dňoch vydavateľstvo Ikar prináša čitateľom ďalšiu mrazivú lahôdku v podobe románu Hypnotizér, pod ktorého autorstvom je podpísaná manželská dvojica Ahndorilovcov píšuca pod pseudonymom Lars Kepler (meno Lars je odvodené od priezviska S. Larssona a priezvisko Kepler odkazuje na známeho nemeckého astrológa).

Hypnotizér je prvým románom, v ktorom vystupuje vyšetrovateľ štátnej kriminálky Joona Linna. Má všetko, čo má správny a neohrozený hrdina mať – je čestný, spravodlivý, bystrý, húževnatý a navyše má aj dobré srdce. Mne osobne sa páči dokonca viac než Harry Hole z kníh Joa Nesba, a to je čo povedať, pretože na Nesba nedám dopustiť .

Na rozdiel do iných románov má však Joona v Hypnotizérovi parťáka z celkom odlišného fachu. Je ním Erik Maria Bark – práve podľa jeho pracovného zamerania je kniha pomenovaná. Joona Linna presvedčí Erika, aby spolupracoval s políciou pri vypočúvaní pätnásťročného chlapca – obete brutálneho činu, ktorému padli za obeť jeho príbuzní (obaja rodičia a mladšia sestra). Jeho staršia sestra je nezvestná a kriminálka sa domnieva, že vrah sa nezastaví, kým nevyvraždí celú rodinu. Mladý Josef je jediný, kto ho môže identifikovať a zachrániť tak svoju sestru. Ako sa však prekvapivo zdá, práve Josef sa stáva hlavným podozrivým. Nadôvažok sa mu podarí utiecť z nemocnice a je odhodlaný pomstiť sa Erikovi a jeho rodine za to, že prenikol do jeho mysle.

Dej si počas celých 400 strán udržuje vysokú mieru napätia a prekvapení. Už len fakt, že hlavným záporákom je tínedžer, ho vymedzuje spomedzi iných kriminálnych príbehov a vtláča mu punc originality. A to až do tej miery, až sa vy sami budete pred Josefom triasť J. Máloktorému autorovi sa podarí čitateľa vtiahnuť do deja natoľko, že máte pocit, akoby ste ho prežívali na vlastnej koži. Ktovie, možno budete Hypnotizéra čítať aj potajomky v práci, rovnako ako ja .

Pozitívom je nielen skvelé psychologické vykreslenie zločinov a postáv, ale aj pootvorenie dvierok do rodinných vzťahov hlavných hrdinov. Manželské problémy, neľahké ochorenia, tiene minulosti a nevypovedané krivdy ich, prirodzene, ovplyvňujú, ale napriek tomu sa snažia nezaťahovať ich do pracovného nasadenia.

Snažil som sa nájsť aj nejaké negatíva, ale podarilo sa mi prísť len na jedno – na ďalší diel série si budeme zrejme musieť počkať ešte niekoľko mesiacov… Našťastie je k dispozícii aj niekoľko iných severských diel, je teda z čoho vyberať .

Možno ste ani netušili, že jeden z najúspešnejších súčasných slovenských autorov, Michal Hvorecký, má len 33 rokov, žije v Bratislave, píše od pätnástich rokov a získal viacero literárnych ocenení a autorských štipendií a dobre ho poznajú už aj v Nemecku, Česku, Talianku a Poľsku, kde vyšli preklady jeho kníh. Pred dvanástimi rokmi debutoval zbierkou poviedok Silný pocit čistoty, neskôr nasledovala zbierka Lovci & zberači, romány Posledný hit, Plyš, Eskorta, fejtóny Pastiersky list no a naposledy to bol román Dunaj v Amerike.

• Hovorí sa, že tým čím sme v dospelosti do veľkej miery ovplyvňuje detstvo. Aké detstvo si mal Ty a v čom Ťa zásadne ovplyvnilo?

V našej rodine bolo písanie podstatnou činnosťou, môj otec aj starý otec písali knižky – nie však literatúru, ale odborné knihy, najmä učebnice. Starý otec bol profesor ekonómie a môj otec je profesor informatiky. Moje detstvo bolo spojené s pohľadom na chrbát otca, ktorý ťukal do písacieho stroja. Mal som trinásť rokov, keď prišla Nežná revolúcia. Z detstva si pamätám prekvapivo veľa detailov a určite z nich ešte budem čerpať. Dnes som rád, že som zažil oba režimy, tá skúsenosť ma mnohému naučila a myslím si, že aj preto som si za svoje povolanie zvolil písanie. Nemá zmysel spätne rojčiť, čo by bolo keby, ale zamerať sa na to, čo môže urobiť teraz každý z nás pre to, aby sa na Slovensku žilo lepšie.

• Akú úlohu majú v Tvojom živote knihy, a ktorá je Tvoja najobľúbenejšia?

Čítam veľa. Je to moja vášeň aj závislosť. Obľúbených autorov je toľko, že by sa sem  nezmestili. Bez svojej knižnice, ktorá tvorí najdôležitejšiu časť môjho majetku a zahŕňa tituly troch generácií našej rodiny, si neviem predstaviť svoj život. Knihy zbieram po celom svete, často ich nakúpim toľko, že sa mi nezmestia do batožiny a musím ich sám sebe poslať poštou. Za každou knihou v mojej knižnici sa skrýva príbeh. Pravidelne čítam knihy Georga Orwella, Williama Gibsona, Sylviu Plathovú, Dominika Tatarku, Thomasa Pynchona, Stanislawa Lema aj Egona Bondyho.

• Kedy si už definitívne vedel, že písanie Ťa bude živiť?

Dúfam, že raz nastane deň, keď ma bude živiť iba literárne písanie. Zatiaľ zostáva v nedohľadne Raz v noci, keď som mal pätnásť rokov, som začal písať do zošita svoj prvý román, ktorý dnes už po sebe ledva dokážem prečítať. Odvtedy som písať neprestal, to viem, ale odtiaľ je k živobytiu ešte ďaleko.

• Od vydania Tvojej prvej knihy Silný pocit čistoty prešlo dvanásť rokov. Vnímaš vo svojom písaní posun?

Samozrejme, zmenil som sa ako človek aj ako autor. Práve v zmene je kľúč vývoja. Nechcem stagnovať, ale radšej riskovať.

• Venuješ sa výlučne písaniu alebo Ťa živí aj niečo iné?

Vždy ma živilo niečo iné. Na univerzitu som šiel oveľa neskôr ako moji rovesníci a vyštudoval som estetiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Mojich rodičov tento prístup, prirodzene, štval, ale mne to umožnilo získať medzičasom celkom iné skúsenosti a dodnes nechápem, prečo je u nás zvykom ísť v osemnástke na vysokú a v 23 do pracovného procesu. Vystriedal som množstvo rôznych zamestnaní od lepiča plagátov pre rockový klub, cez reklamného textára až po manažéra turistických lodí na Dunaji.

• Tvoje knihy vyšli v Nemecku, Taliansku, Poľsku a v Českej republike, za svoje diela si získal niekoľko ocenení a autorských štipendií. Dá sa povedať, že si úspešným spisovateľom, vnímaš sa tak aj ty sám?

Podľa toho, ako sa ten úspech chápe. Mám dosť veľa čitateľov, čo je veľký dar a pocta. Ale finančne úspešný bohvieako nie som, pretože každý mesiac musím uvažovať nad tým, z čoho zaplatím nájomné.

• Pravidelne cestuješ do Nemecka, kde sa konajú čítačky Tvojich kníh a literárne diskusie. Prečo práve Nemecko a v čom sú Nemci iní ako Slováci.

V Nemecku mám vynikajúceho vydavateľa. Vyšli mi tam dve knižky a absolvoval som aj desiatky čítačiek. Na druhej strane, odvtedy ma doma ešte viac ľudí nenávidí, pretože úspech sa na Slovensku neodpúšťa:-) Myslím si, že zahraničných vydavateľov už nezaujíma česká a slovenská literatúra len tak sama o sebe, ale určite ich zaujímajú konkrétne knihy, príbehy, ktoré by mohli osloviť a prilákať aj čitateľov v cudzine. Slovensko už nie je exotika, ale máme tu osobitý hlas a ten si môže nájsť publikum. Česká literatúra to má vo svete ľahšie, pretože viacerí ich autori ako Hrabal, Kundera či Havel sú svetoznámi a to sa nijakému slovenskému dosiaľ nepodarilo. Mňa aj kvalitné nemecké denníky pravidelne označujú za slovinského alebo českého autora. V Nemecku má literatúra mimoriadne postavenie a autori v spoločnosti pomerne silnú pozíciu, neporovnateľnú so Slovenskom.

• Umelcov som si vždy predstavovala ako extravagantných, hlučných a tak trocha mimo reality. Ako je to s Tebou? Máš rád spoločnosť alebo si skôr samotár.

Mne sa veľmi nepozdáva, ako sa spisovatelia často zobrazujú vo filmoch alebo v televízii – ako samovražední asociáli a zúfalci, ktorí nevedia normálne prežiť ani jeden deň. Aj na Slovensku je vžitý obraz spisovateľa-príživníka s mastnými vlasmi, dlhou bradou, v špinavom kabáte a s fľašou borovičky v ruke. Poznám veľa spisovateľov z rôznych krajín a hoci sa medzi nimi nájdu čudáci, určite ich v priemere nie je viac ako v iných brandžiach. No pravdou je, že spisovateľstvo je v istom zmysle extrémne povolanie – takmer každý autor si musí zvyknúť na veľa samoty. Som samotársky človek, ktorý sa často pohybuje v spoločnosti ľudí.

• Dej knihy Dunaj v Amerike sa odohráva na lodi, ide o zmes cestopisu, thrilleru a príbehu o láske. V ktorej časti sa najviac zrkadlíš Ty?

Určite v Martinovi Royovi. No myslím, že v každom hrdinovi, ktorého som vytvoril v próze, je kus zo mňa. Roy pracuje na dunajských lodiach a je to pôvodne literárny prekladateľ. Zo zúfalstva, ktoré u nás v knižnej brandži vládne, sa rozhodne pracovať v turizme. Silná literárna postava, autentický hrdina do istej miery začne v texte žiť vlastným životom. Vytvorí si svoju reč, svoje gestá, spôsob prejavu a správanie. Autor nie vždy vie, ako to s postavou dopadne a čo sa stane v deji. Tento hrdina sa mi menil pod rukami počas dvoch rokov, ktoré som na knižke strávil. Poznám ho medzičasom veľmi dobre, lepšie ako niektorých reálnych ľudí vo svojom okolí.

• Čo rád robíš ak práve neťukáš do klávesnice?

Žijem na bratislavskom sídlisku pri vinohradoch, kam si chodievam zabehať. Rád chodím aj do kina a do divadla. No mojou najväčšou vášňou popri literatúre je hudba. Chodievam do klubov na koncerty aj dídžejov, alebo aj na operu a do filharmónie.

• Život sa veľmi plánovať nedá, nečakané udalosti nám vedia niekedy poriadne zavariť.  Si typ človeka, ktorý plánuje alebo necháva vecí plynúť?

Dosť veľa vecí plánujem, pretože mám povinnosti, ktoré súvisia s mojím povolaním a tie si plním: sú to najmä podujatia a rôzne termíny. Ale môj život ma skoro každý deň prekvapuje. Nikdy som nepredpokladal, že sa vyvinie takýmto smerom.

• Tvoje obdivovateľky by určite rady vedeli, ako je to so ženami v Tvojom živote. Máš vážnu známosť?

Svoje prípadné obdivovateľky srdečne pozdravujem!:-)

Michalovi Hvoreckému za rozhovor ďakuje Eva Mamrillová.