Archive for Júl, 2010

Iva Kučerová

Iva Kučerová- nová hviezda na slovenskom spisovateľskom nebi vydá na jeseň tohto roku svoju v poradí už tretiu knihu. V čom bude iná ako tie predošlé, odkiaľ Iva čerpá inšpiráciu a ako vlastne písať začala, na to všetko sme sa jej v rozhovore opýtali.

• Čím ste chceli byť, ako malé dievčatko?

Každú chvíľu niečím iným. Asi najdlhšie ma držala túžba stať sa módnou návrhárkou. Stále som si kreslila, dlhé roky som navštevovala umeleckú školu so zameraním na výtvarnú výchovu a izbu som mala zaplnenú návrhmi šiat. Postupne som však od maľovania prešla k písaniu a to mi už zostalo.

• Kedy ste v sebe objavili lásku k písanému slovu?

Prišlo to nenápadne. Vždy som písala rýchlo a veľa, slohy som mávala najdlhšie a čitateľský denník najhrubší. Ale nikdy som nerozmýšľala o novinárskej, alebo spisovateľskej dráhe. Pri výbere vysokej školy som sa rozhodla pre marketing, tento obor sa mi zdal najzaujímavejší a po škole som sa náhodou dostala do sveta reklamy, ktorý sa mi zdal ešte zaujímavejší a tak som v ňom zakotvila. Zhodou okolností na pozícii copywritera, t.j. textára a vymýšľača. Mala som pocit, že je to niečo, čo by ma mohlo baviť. A nemýlila som sa.

• Venuje sa písaniu ešte niekto z rodiny?

Písaniu nie, ale moja babička bola vášnivá čitateľka – zdedila som po nej bohatú knižnicu, a veľkým fanúšikom čítania je aj môj otec. Zrejme po nich mám záľubu v knihách, návštevách antikvariátov a v súkromných chvíľkach s knihou v ruke.

• Aké miesto majú knihy vo Vašom živote? Máte obľúbenú knihu, ku ktorej sa rada vraciate?

Knihy zaberajú mnoho miesta v mojom byte aj v mojom srdci. Čítam všetko možné, od klasiky, cez životopisy , detektívky , až po beletriu. Najčastejšie sa vraciam práve ku klasike, aj keď je to už úplne iný svet, ako ten, čo dnes žijeme. A možno práve preto. Rada si však dávam knižné „rande“ aj s Pawlovskou, Nesvadbovou, alebo Vieweghom.

• Máte svoj spisovateľský idol?

Idol určite nie. Sú autori, ktorí ma bavia, po ktorých siahnem bez rozmýšľania, alebo ktorí sú pre mňa zaujímaví, ale netúžim sa svojím štýlom na žiadneho z nich podobať. Mne sa páči rôznorodosť, svojskosť a možnosť výberu, a som rada, že si môžem otvoriť knihu nielen od Emile Zolu, ale napríklad aj od Ľuba Dobrovodu.

• Inšpirácia/ Múza/ Nápad- Dá sa povedať, že je to chlieb umelcov. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?

Nápady prichádzajú samé, nečakane a ja už si len zapíšem myšlienku, ktorú možno v knihe rozviniem, alebo nakoniec nezverejním. Mojím hlavným teritóriom je svet žien, ich úvahy o mužoch, predstavy o živote, problémy aj sny, a v tejto oblasti je inšpirácie vždy dosť.

• Kto je prvým čitateľom Vašich kníh?

Pravdepodobne vydavateľ. Knihu pred vydaním neukazujem nikomu. Príbeh tvorím tak, aby ma to bavilo nielen písať, ale aj čítať a aby som bola čo najviac spokojná. Potom sú snáď spokojní aj čitatelia. Je síce pravda, že po vydaní, keď držím knihu v rukách, zistím, že by som mnohé veci napísala inak. Ale to už je iná kapitola.

• Okrem písania románov sa živíte tvorením reklamných textov. Ako by znel reklamný slogan na Vaše knihy?

Pre obe knihy som si vymyslela upútavku . Debut „Loviť alebo nebyť “ sprevádzal titulok  Lov na lásku, sex a pána Božského začína a druhá kniha, „Nevidím, nepočujem, milujem “ mala podtitul Hlavné pravidlo v láske? Nestratiť hlavu!

• Prezrádzate vo Vašich knihách aj niečo o sebe, ale sú to príbehy iných ľudí?

Väčšina autorov dáva do kníh aj kus seba, tak je to aj u mňa, ale o autobiografiu určite nejde.  Osobne radšej čítam knihy, v ktorých je cítiť kus reality, autenticitu alebo vlastný názor, a tak aj ja dávam do kníh veci zo života. Príbehy sú inšpirované skutočnosťou, názory často odpočuté, situácie videné, ale väčšinou sa nestali mne. A hrdinky sú obyčajné ženy z mäsa a kostí, akých chodí okolo nás neúrekom, stačí len dobre pozorovať.

• Čo robíte vo voľnom čase ak práve nepíšete?

Najradšej nerobím nič, na to som expert. Ale keď už, tak čítam, pozerám romantické komédie, od tých som závislá a starám sa o našich dvoch psov. Máme čivavu a labradorku a s nimi to je doma niekedy poriadne náročné.

• Spoznávajú Vás ľudia na ulici? Ako to znášate?

Našťastie nie. Síce ma už spoznali podľa mena, ale moja tvár je neznáma a to mi vôbec neprekáža. Odjakživa som chcela byť skôr v roli sivej eminencie, ktorá „riadi svet“ zo zákulisia, ako v úlohe hviezdy v centre pozornosti.

• Čo na Vašu spisovateľskú kariéru hovoria Vaši rodičia?

Najviac na nich bolo vidieť, ako to prežívajú, pri krste prvej knihy. Otec bol dojatý a mama tiež slzila. Ale inak to neriešia, skôr sa zaujímajú o praktické veci, ako napríklad kedy sa konečne dočkajú vnúčat Ani ja sama sa nejakou kariérou nezaoberám, žijem úplne normálny život, starám sa o bežné záležitosti a v mojom okolí mnohí ani netušili, že som napísala knihu, pretože o tom sama vôbec nerozprávam.

• Na jeseň tohto roku Vám vyjde v poradí už 3.kniha. Bude v niečom iná ako tie predošlé?

Bude mať inú tému. Plánovaný názov je „Muži, manželstvá a iné problémy“ a pôjde o príbeh ženy, ktorá sa teší na pripravovanú svadbu a každodennú porciu lásky v manželskom prístave. Až kým nezistí, že si odrazu nemôže byť ničím istá – a svojimi citmi už vôbec nie. Je ten, komu hovoríte svoje Áno, ten pravý?  A stačí vôbec láska na to, aby sme boli v manželstve šťastné? To sú otázky, na ktoré budem ja aj hlavná hrdinka hľadať odpoveď. Ale inak bude kniha presne taká, ako moje dve dielka predtým –  štýlom, jazykom, humorom, nadhľadom. Už tradične ženský svet bez príkras a pekne na rovinu. Tak ako to máme my ženy medzi sebou rady.

Ive ďakuje za rozhovor a praje veľa úspechov pri ďalšom písaní Eva Mamrillová.

Chcete sa stať fanúšikom kníh Ivy Kučerovej? Kliknite sem.