Vladimír Laubert | rozhovor

Vladimír Laubert je spisovateľ a prekladateľ. Venuje sa zväčša Slovanom a ich pôvodu. Pri príležitosti vydania knihy Potvrdenie knihy svetla -Slovanské ponímanie sveta, ktorú preložil, sme s ním spravili krátky rozhovor.

Potvrdenie knihy svetla - Slovanské ponímanie sveta

Aký je Váš obľúbený žáner literatúry?
Dejiny – ponímané ako skutočný záznam skutočných udalostí v minulosti v zmysle toho čo sa naozaj stalo na rozdiel od výrazu história, ktorý označuje udalosti spracované z pohľadu toho, kto zápis vykonával. Je to síce neznámy pohľad, ale v staroslovienskom jazyku jasne rozlíšený.

Ako ste sa dostali k prekladaniu knihy – Potvrdenie knihy svetla, Slovanské ponímanie sveta?
Je to dlhoročný vývoj hľadania našich koreňov. O nás Slovanoch sa s obľubou hovorí, že nemáme nijakú históriu. A to je pravda, históriu nemáme, ale dejiny prastaré. Je to úvod do Slovansko-Árijských Véd, teda prastarej predkresťanskej Viery našich dávnych predkov. Pre zaujímavosť, v jednej z kníh indických Véd – Rig Vede – sa píše o tajomných bielych Árijcoch, ktorí priniesli predkom Indov Védy – prastaré poznanie; podobná informácia je napríklad aj v perzskej Aveste. No a samotní hinduisti vôbec nepopierajú fakt, že naše Védy sú staršie.

Čo všetko si vyžaduje preklad jednej knihy, ako sa na to pripravujete?

Som presvedčený, že predovšetkým porozumenie podstaty obsahu.

Plánujete nejaký ďalší preklad v dohľadnej dobe?
Knihu múdrosti Perúna (text starý cca 40 000 rokov) a Ságu o Inglingoch – prvú knihu Véd.

Existuje nejaká kniha, pri ktorej preklade ste ľutovali, že ste sa na to dali a prečo?
Nie, knihy v iných jazykoch pre svoju potrebu neprekladám ale toto je kniha nášho pôvodu ako Slovanov, čo je niečo úplne iné.

Přirozená mysl

Máte nejakú výzvu resp. knihu, ktorú by ste chceli preložiť?
Toto je úvod do Slovansko-Árijských Véd, takže na radu by mali prísť samotné prastaré texty našich Véd, ktoré prežili stáročia prenasledovania a fyzickej likvidácie ako nositeľov prastarej Viery tak aj samotných textov v hlbinách Sibíri.

Slovenské preklady sú dosť často podceňované a neraz si čitatelia prečítajú radšej knihu v českom preklade. Čím si myslíte, že to je?
Myslím, že problém je inde. Vydavateľská vydávajú knihy v češtine preto, lebo Česi slovenské knihy nekupujú, ale Slováci české áno. Ide skôr o zamyslenie sa každého jednotlivca nad našou národnou identitou. Nemôžem súhlasiť s argumentmi o nižšej rozvinutosti slovenského jazyka. Ak by ste sa pozreli do pôvodných staroslovienskych textov zistili by ste, že práve slovenčina je možno najbližšie zdrojovému jazyku všetkých Slovanov. Málo povedomia máme preto, lebo na našich predkov ťažšie dopadlo ostrie pokresťančovania Slovanov – teda doslovne oheň a meč. Len o tom málo vie história, ale dejiny sa zachovali.

Okrem prekladu aj píšete knihy? O Čom?
V podstate na rovnakú tému – neznáma a dávna minulosť.

Čo Vás ako prvé napadne pri slove kniha? A prečo?

Poznanie, ale môže byť aj skreslené. Preto.

Čo pre Vás znamená viac? Ocenenie za preklad (Vašu knihu) alebo keď Vám niekto neznámy potom ako zistí, kto ste povie, že čítal Vašu knihu alebo preklad, a že to bola dobrá práca?
V tomto prípade je odpoveď veľmi jednoduchá. Najviac znamená keď ľudia dostanú možnosť spoznať našu minulosť. Je to brána k poznaniu, ale samotné poznanie je oveľa väčšie. Tisíc rokov si mysleli, že ho zničili…

Za rozhovor pánu Laubertovi ďakuje Milan Bahleda