Jozef Karika | rozhovor s autorom knihy V tieni mafie

Jozef Karika je autorom nového slovenského bestselleru – V tieni mafie. Veľmi nás potešilo, že sa ochotne rozhodol odpovedať nám na pár otázok o písaní a o knihách.

Brány meonu, Magie peněz, Slovanská mágie, to sú niektoré z vašich predchádzajúcich, vydaných publikácii. Mágia a ezoterika, prezraďte nám ako ste sa od týchto oblastí dostali k písaniu knihy, ktorá patrí medzi beletriu?

Nikdy som sa nepovažoval za spisovateľa ezoterickej literatúry. K ezoterike ako takej mám dosť negatívny postoj. Na také veci neverím a osobne sa dištancujem aj od všetkých duchovných prúdov, ktoré som skúmal vo svojich knihách. Počas štúdia filozofie som sa zaoberal religionistikou, čoho výsledkom boli moje knihy o problematike mágie. Aj pri nej som však veľmi skeptický. V niektorých knihách som sa zaoberal možnosťami využitia psychologických techník z tejto oblasti, prípadne jej estetickou časťou. Zároveň som sa však snažil ukázať, že prevažná väčšina týchto náuk je založená na blude, ktorý môže byť nebezpečný a deštruktívny. Spoločným menovateľom mojich kníh je spoločnosť a záujem o ňu. Či už je to mapovanie nebezpečných duchovných prúdov alebo korupcie a rozvratu spoločenskej morálky.

Máte nejaké osobné skúsenosti s mafiou? A prečo práve mafia?

Dovolím si tvrdiť, že osobnú skúsenosť s mafiou, aj keď možno nepriamu, má každý, kto žil posledných dvadsať rokov na Slovensku. Fenomén mafie, korupcie a podsvetia natoľko zrástol s našou každodennosťou, že si jeho prítomnosť už ani poriadne neuvedomujeme. Osobne sa považujem za slušného človeka. Od skončenia školy poctivo pracujem – najprv ako historik v múzeu, potom v televízii a v samospráve. Nestretávam sa so žiadnymi kriminálnikmi, nikdy som sa špeciálne nezaujímal o mafiu. Napriek tomu viem o nej toľko, že o tom dokážem napísať knihu. Ako je to možné? Ako je možné, že tisícky čitateľov tejto knihy, verím, že tiež prevažne slušných ľudí, presne vedia, o čom to je? Patológiu pomerov, v akých žijeme, si už ani neuvedomujeme, no ona tu napriek tomu je. Kniha V tieni mafie je beletristickým spracovaním tohto chorého stavu, ktorý sa osobne dotýka nás všetkých.

Z čoho ste čerpali pri písaní tejto knihy?

Z toho, čo za posledných dvadsať rokov zažilo veľa mojich rovesníkov, známych i ja sám. Z toho, čo za tieto roky prežili tisícky Slovákov. Z našich skutočných životov. V tomto zmysle ide o veľmi autentickú a realistickú knihu. Postavy aj konkrétna zápletka sú vymyslené. Do príbehu som však beletrizoval množstvo skutočných udalostí a zážitkov.

Myslíte si, že sa v tejto knihe niekto môže nájsť a chcieť Vám chcieť uškodiť?

V knihe mi nešlo o odkrývanie konkrétnych káuz alebo odhaľovanie jednotlivých zločinov. Mojim zámerom bolo vykresliť spoločenský kolorit posledných desaťročí na Slovensku a morálny rozvrat, aký tu prebieha. Postavy vstupujúce do deja aj samotný príbeh sú vymyslené. Ak sa v knihe napriek tomu niekto nájde, nedá sa nič robiť. Uvidíme, čo príde. Každopádne je to asi prvý slovenský román, ktorý sa z mafiánov nevysmieva, ale píše o nich vážne, pričom sa snaží zachytiť aj ich uhol pohľadu. Samozrejme, nejde tu o žiadnu glorifikáciu podsvetia. Chcel som sa vyhnúť klamnému stereotypu, podľa ktorého sú to vždy primitívni a hlúpi ľudia. Nie je to také jednoduché a takýto plochý pohľad nám zabraňuje tomuto problému porozumieť, nehovoriac o jeho efektívnom riešení. Príbehom ukazujem, ako môžu na túto „temnú stranu” prejsť aj veľmi inteligentní, čestní a nádejní ľudia. V spoločnosti bez hodnôt, ozajstných morálnych autorít, bez elementárnej úcty a slušnosti v najvyšších politických sférach i v každodennom živote, v našej spoločnosti, to bude čoraz ľahšie i častejšie.

Bol to Váš ojedinelý pokus, alebo sa môžeme tešiť aj na ďalšie romány?

Baví ma experimentovanie s rôznymi textovými formami. Písal som poviedky, publicistiku, experimentálne knihy, non-fiction, texty na výstavy a expozície… Teraz som si vyskúšal román. Či si zopakujem takýto výlet do sveta dlhšej beletrie v tejto chvíli ešte neviem povedať.

Čo Vám písanie ako také dáva?

Je to vynikajúci nástroj na utriedenie si vlastných myšlienok i postojov. Taktiež zvykne dobre poslúžiť ako pomôcka na lepšie vyrovnanie sa s rôznymi vnútornými záležitosťami. Samotná radosť z kreativity tiež nie je na zahodenie.

A z druhej strany. Čo chcete písaním dať Vy čitateľovi?

Hlavne žiadne morálne odkazy, návody, ani poučovanie! (smiech) Chcem ponúknuť zaujímavý a pútavý príbeh, ktorý má vlastnú dynamiku, napätie i prekvapivé zvraty. Taký, ktorý sa nedá predvídať, prekračuje žánrové i konvenčné hranice, takže čitateľ nevie, čo ho čaká na ďalšej stránke. V optimálnom prípade by to nemal byť príbeh o banalitách, alebo sedemstopäťdesiaty šiesty román o „láske, vzťahoch, sexe a priateľstve”. Taktiež by nemal byť patetický. Ak sa cez takýto príbeh podarí – zdôrazňujem, že nenásilne – vyjadriť aj hlbší odkaz, je to ešte lepšie. Či sa to v knihe V tieni mafie podarilo, musia posúdiť samotní čitatelia. Mojim zámerom bolo pomedzi riadky príbehu podať správu o tom, čím naša krajina za posledných dvadsať rokov žila, s čím sa Slováci stretali a čomu musia ešte aj dnes čeliť.

Ako vnímate náš trh s knihami? Je pre Slovenských autorov ťažké presadiť sa na ňom?

Domnievam sa, že to nikdy nebolo ľahšie. Môj úspech je toho dôkazom. (smiech) Napísať knihu je dnes, s počítačmi a inteligentnými textovými editormi, ľahšie než kedykoľvek predtým. Ľudia hovoria, že sú fatálne zaneprázdnení, no historicky ešte nikdy nemali toľko voľného času ako v súčasnosti. Vydavateľstiev je dosť, prípadne si človek môže vydať knihu aj sám. S dnešnými technológiami to už ide celkom dobre. Taktiež individuálnym predajom cez internet sa dnes dá zabezpečiť viac čitateľov, než pred sto rokmi vydaním v najväčších vydavateľstvách. Takže s tunajším trhom by som problém nevidel. Prirodzene, keby bol väčší, nenahneval by som sa. Ale treba byť realista a brať veci také, aké sú. Ja som s našimi podmienkami na publikovanie nadmieru spokojný. Na Slovensku mi vyšli tri knihy, v Čechách štyri, v Amerike jedna a tri antológie s mojimi textami. Pokiaľ to môžem porovnať, na Západe sú oveľa tvrdšie podmienky, trhovejšie pravidlá a prísnejšie posudzovanie toho, čo sa vydá a čo nie.

Prezraďte, ktorá kniha z tých, čo ste čítali je pre Vás tou naj a prečo?

Nedá sa vybrať jedna, mám veľa obľúbených kníh. V puberte ma zaujal Krstný otec od Maria Puza. Niektoré pasáže V tieni mafie sú mojou poctou tomuto dielu. Obdivujem knihy Breta Eastona Ellisa, napríklad Americké psycho – to je z hľadiska literárneho prekračovania hraníc úplná špička. Mám aj veľa obľúbených slovenských autorov – napríklad Pišťanka alebo Dána. Zo starších slovenských diel na mňa najviac zapôsobila Mináčova Generácia. Najmä prvé dva romány tejto trilógie, ešte autentické – nepreniknuté komunistickou ideológiou, ma doslova fascinovali po obsahovej aj formálnej stránke.

Myslíte, že knihy v dnešnej podobe ako ich poznáme, prežijú?

Určite áno, ale možno len ako rarity alebo exkluzívne papierové vydania.

Je niekto, v súvislosti s Vaším písaním, komu by ste chcel poďakovať?

Písanie je u mňa výsledkom podpory, pomoci a inšpirácie od desiatok, možno stoviek ľudí. Nedá sa uviesť všetkých a veľmi ťažko sa vyberajú tí najdôležitejší. Ale konkrétne ohľadom písania – už osem rokov ma do aktivity v tomto smere povzbudzuje spisovateľ Peter Macsovszky. Videl v mojich textoch niečo zaujímavé už v čase, keď ich ešte nikto nepoznal. Povzbudzoval ma aj v čase, keď ma iní od písania skôr odrádzali. Za to mu ďakujem.

Za rozhovor pánovi Karikovi ďakuje a veľa úspechov do budúcnosti želá Milan Bahleda.